BANSKÁ BYSTRICA. Banskobystrická Kalvária pod Urpínom bude v budúcnosti možno pamiatkovo chránená ako celok. V súčasnosti je Národnou kultúrnou pamiatkou iba kostolík Povýšenia sv. Kríža na jej vrchole. Pamiatkový úrad SR totiž v uplynulých dňoch oznámil začatie správneho konania vo veci vyhlásenia Kalvárie pod Urpínom za Národnú kultúrnu pamiatku. Jej súčasťou by mal byť nielen kostol, ale aj jednotlivé zastavenia krížovej cesty, historická aleja a kalvársky kopec. Účastníci konania si môžu pripomienky uplatniť v rámci správneho konania.
Peter Škulavík z Pamiatkového úradu SR povedal, že kalvárie, ako výrazné urbanistické a architektonické prvky v krajine mali už v dobe svojho vzniku okrem náboženskej funkcie tiež úlohu krajinných dominánt:" Ich situovanie v blízkosti miest na prirodzených vyvýšeninách na okraji sídiel bolo základným predpokladom architektonicko-urbanistickej a ideovej kompozície týchto nábožensko-meditatívnych komplexov. Návršie symbolizovalo vrch Golgotu v Jeruzaleme, kde bol ukrižovaný Kristus." Duchovný rozmer prostredia, kde Kristus obetoval život za vykúpenie hriechov, niesla nielen vyvýšená terasa s kaplnkou Božieho hrobu, v súčasnosti kostolom Povýšenia sv. Kríža so skupinou Kalvárie, ale aj samotná krížová cesta, zosobňujúca cestu Kristovho utrpenia, ktorej dej veriaci znovu prežívali, pripomínali si pri jednotlivých zastaveniach veľkosť jeho utrpenia.
Tento charakter genius loci si podľa neho zachovala aj Kalvária v Banskej Bystrici, ktorej krížová cesta s kaplnkami jednotlivých zastavení bola situovaná na prírodnej vyvýšenine v blízkosti mesta a v diaľkových pohľadoch vytvárala pôsobivé scenérie urbanizovanej barokovej krajiny.
„Preto i potreba a význam ochrany kalvárie spočíva nielen v zachovaní základných architektonických, umelecko-remeselných a výtvarných hodnôt samotných jej stavebných objektov, ale tiež v ochrane a prezentácii urbanistických a krajinných hodnôt vyjadrených v kompozičnej osi kalvárie, zdôraznenej alejami, ktoré spolu so spôsobom osadenia kaplniek v teréne tvoria jednotný historický urbanizovaný priestor," dodal.
Kalváriu bránili pred modernou výstavbou
Kalvária vzbudila pred časom pozornosť nielen hodnotnou rekonštrukciou takmer zničenej pamiatky, ale neskôr aj polemickým zámerom pokračovať v budovaní polyfunkčnej zóny stavbou rezidenčných víl, Domu sv. Marty a Vzdelávacieho inštitútu rodiny. Proti výstavbe vzniklo v Banskej Bystrici niekoľko petícií, ktoré podporilo takmer 6 tisíc signatárov.
Stavebný úrad mesta v minulom roku vydal v rámci územného konania k zámeru výstavby zamietavé stanovisko. Dôvodom bol nesúlad s územným plánom mesta.
Biskupský úrad argumentoval pri plánovanej výstavbe aj tým, že pozemky v plánovanej polyfunkčnej zóne nie sú súčasťou NKP a kalvária nie je chránená pamiatkovo ako celok.
Historička architektúry a členka petičného výboru Za zachovanie Kalvárie Klára Kubičková povedala, že už v priebehu vlaňajška dali podnet na rozšírenie ochrany pamiatky o zastavenia krížovej cesty a aleje. Ak by bol celý areál Kalvárie v budúcnosti pamiatkovo chránený, bol by to podľa nej „ ďalší argument na záchranu tejto mimoriadnej pamiatky pred nevhodnou výstavbou."
Peter Škulavík na otázku, či návrh na vyhlásenie NKP počíta aj s parcelami, na ktorých plánovala cirkev polyfunkčnú zónu odpovedal, že časť parciel je tiež súčasťou návrhu.
