STARĚ HORY. Okrem straty vhodných biotopov sa na zmenšení populácie tetrovov podpisuje aj zvýšený tlak predátorov, pytliactvo, turistika či masový zber lesných plodov. Na včerajšej konferencii v Starých Horách neďaleko Banskej Bystrice venovanej týmto chráneným operencom to uviedol zoológ Ústavu ekológie lesa Miroslav Saniga. Záchrana tetrovov je spoločným cieľom lesníkov aj ekológov. Informoval o tom hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.
"Zatiaľ čo ešte v roku 1972 poľovnícka štatistika udávala pre územie Slovenska 3700 kohútov tetrova hlucháňa, na začiatku tohto storočia sú reálne odhady, opierajúce sa o dlhodobý výskum v pohoriach stredného Slovenska, už len na 500-600 kohútov a rovnaký počet sliepok," uviedol Saniga. Pre stabilizáciu, prípadne postupný rast počtu tetrovov, je podľa neho potrebné zabezpečiť súvislé, aspoň 50 hektárov veľké, vhodné lesné komplexy. Tiež obmedziť v určitých ročných obdobiach turistiku a zásahy v lesných porastoch či monitorovať a regulovať populácie predátorov.
"Lesy SR vykonávajú všetky opatrenia uvedené v návrhu Sanigu vrátane nevyrušovania hlucháňa v čase jeho toku," povedala vedúca odboru usmerňovania lesníckych činností Alena Ábelová. Kontraproduktívne je však podľa nej presadzovanie bezzásahových území aktivistami v lokalitách, kde tetrov hlucháň žije. Podobný názor dnes prezentovalo podľa hovorcu viacero účastníkov konferencie. Pokiaľ porasty vyschnú napríklad v dôsledku neregulovaného napadnutia podkôrnym hmyzom, chránené operence sa z týchto území podľa skúseností lesníkov stratia. Pravdepodobne najvhodnejší spôsob pestovania lesa, ktorý vyhovuje aj tetrovom, je prírode blízke obhospodarovanie presadzované v posledných rokoch na čoraz väčších plochách v správe Lesov SR. Počty hlucháňov podľa Ábelovej nepriaznivo ovplyvňuje aj obmedzenie možnosti lovu krkavca čierneho, ktorý patrí k najvážnejším prirodzeným nepriateľom tetrovov, ale aj premnoženie diviakov, líšok a kún.
