ty Kráľ biatlonovej stopy.
Už tretíkrát za sebou zmenila mužský rod Nasťa za ženský, vyhlasovala sa Kráľovná, ktorá vyčnievala v slovenskom biatlone výrazne nad všetkými. „Korunka na hlave je veľmi príjemný pocit, no aj zodpovednosť, aby som v budúcom roku nezlyhala," povedala rozvážne. „V týchto dňoch som sa vrátila z Kamčatky, kde každý rok podľa zaužívaného modelu lyžujem a využívam predĺžené zimné podmienky. Manžel Daniel vo svojom rodisku detailne pozná podmienky na Kamčatke a regenerácia spojená s lyžovaním na normálnom snehu mi veľmi dobre padla. Je to niečo úplne iné, slniečko, termálne pramene, ťažká práca a o to radostnejšia regenerácia."
Anastasia Kuzminová si predĺžila zimu možno najviac zo všetkých osobností svetového biatlonu. "Aj v Ťumene pri rodičoch som lyžovala, už mám v nohách 750 kilometrov, akýsi vklad do budúcej zimy. Úplný relax som si ešte neužívala a ani nebudem. Najskôr sa povenujem praktickým veciam v rodine, vrátane sťahovania do nového bytu. Nie naraz, len po častiach, aby som nič nezanedbala. Aj aklimatizácia s desaťhodinovým posunom oproti Kamčatke je v týchto dňoch dôležitá. More si doprajem, no nie v polohe ležmo, ale aktívne, s turistikou a kondičnými behmi."
Bronz na MS v Chanty-Mansijsku by sa mohol máliť po tom, čo sa vlani na ZOH ovenčila zlatom a striebrom. „Pri takomto porovnávaní sa môže naozaj máliť, no považujem ho super výsledok. Snažila som sa o ďalšie medaily, no už sa nedalo, aj choroba mi pribrzdila formu, som však spokojná s tým, čo som dosiahla. Každé víťazstvo je pre mňa nové a prežívať bilanciu s korunkou na hlave už tretí rok za sebou je veľmi príjemné. Bronz na MS v Chanty-Mansijsku a dve víťazstvá v pretekoch Svetového pohára predstavujú pre mňa znak úspešnej sezóny. Možno sa čakalo odo mňa po dvoch olympijských medailách viac, no rozumnejšie bude dosahovať úspechy síce pomalšie, no pravidelne."
Nostalgiu za Ruskom Anastasia Kuzminová nepociťuje. „Nastala tam vážna situácia, všetko úsilie smeruje k tomu, aby sa olympiáda v Soči vydarila oveľa lepšie ako vo Vancouveri. Nastali značné zmeny, pohyb v tíme a ja som už predsa len dlhšie na Slovensku a môj ruský pôvod sa skloňuje menej nahlas. Môžem však povedať, že tu na Slovensku sa veľmi dobre cítim, našla som to, čo mi chýbalo v Rusku."
Športová dlhovekosť sa objavuje aj v biatlone a jej súčasťou sa stala Martina Halinárová, ktorá sa oficiálne a slávnostne lúčila s aktívnou kariérou práve na vyhlásení 'Kráľovnej'. Nasťa si u nej cení vôľu, vytrvalosť, túžbu vyniknúť. „Keď som len začínala s biatlonom, obdivovala som tých, ktorí dlho vydržali. S Martinou sa mi príjemne spolupracovalo a som veľmi rada, že som sa mohla od nej v niečom poučiť. Niekedy sa však musíte rozhodnúť, kedy skončiť. Martina sa stará o synčeka, má aj ďalšie záľuby, určite sa nestratí a ešte biatlonu pomôže."
Zdravie Nasťu opäť úplne neposlúchalo. "Pred zimou mi vybrali platničky z ruky, prípravu som zvládla, zdravie dlho držalo, až pred MS sa podlomilo. Trochu ma to prekvapilo, lebo prevencia bola značná, až puntičkárska. Sme však ľudia, ochorieť môže každý a medaila ukázala, že som sa dobre pripravila. V závere sezóny som vyhrala v Holmenkollene a vyťažila z formy, ktorú som ladila na MS."
Realizačný tím sa ešte úplne nezastabilizoval. "So servismanom Francúzom Fabienom Blondeauom som veľmi spokojná, kondičný tréner, môj manžel, pri mne zostáva, je to pre mňa vyhovujúce. Jedine treba doriešiť drobnosti pri streleckom trénerovi, v júni už aj túto otázku uzavriem."
Kým Anastasia Kuzminová bilancovala hlavne uplynulú sezónu, Martina Halinárová 19 rokov, ktoré strávila pri vrcholovom biatlone. "Je čas odísť, plynulo som k tomuto rozhodnutiu dospela, asi v pravý čas a aj so slzami v očiach. Veľmi dobre sa cítim, no vek neprekabátim a navyše dostala som lákavú ponuku. S prváčikom synom Miškom teraz strávim už všetok čas, nebudem musieť cestovať. Po 19 rokoch strávených pri biatlone začnem ukrajovať ďalšie roky, no už iným spôsobom."
Striebro v stíhačke na MS v Kontiolahti'99 predstavuje vrchol úspešnosti u Martiny Halinárovej. "Boli to jedny z mojich najvydarenejších pretekov. Užívala som si ich, doslova som letela na trati, za mnou legendárna Švédka Forsbergová. V cieli ma zaplavila vlna spokojnosti. Aj na ZOH v Lillehammeri'94 si veľmi rada spomínam. Prvýkrát samostatná slovenská výprava obstála dôstojne a aj ja, ktorá som dva roky predtým takmer nevedela, čo je to biatlon." Ponuka z materského VŠC Dukla sa neodmieta. "Budem sa venovať mládeži. Trénerka žien neprichádzala v reprezentácii do úvahy, nechcela som únavne cestovať a robota s deťmi ma bude napĺňať. Priznávam, ponuka ma prekvapila, len chvíľu som o nej premýšľala. Bol to zároveň aj impulz, aby som s aktívnym biatlonom skončila a venovala sa mu iným spôsobom."
