BANSKÁ BYSTRICA. Najdiskutovanejšou témou minulotýždňového zastupiteľstva sa s prehľadom stali holuby. Zaujímavú výmenu názorov medzi poslancami opozície a koalície vyvolal návrh na zmenu a doplnenie všeobecne záväzného nariadenia mesta o verejnom poriadku. Predkladateľ Vladimír Pirošík (Banskobystrická alternatíva), ho navrhoval doplniť o zákaz prikrmovať holuby a iné voľne žijúce zvieratá. Tento krok mal byť odpoveďou na sťažnosti občanov so sídliska Sásová-Rudlová, ako aj ďalších mestských častí na premnožené operence. „V obytných zónach je ich mnoho aj preto, že ich niektorí občania prikrmujú a tým priťahujú. Nešťastní z toho sú najmä starší ľudia, tehotné ženy či matky s deťmi, pretože trus z holubov má negatívne zdravotné dopady. Tento nežiaduci stav sme chceli eliminovať,“ povedal Pirošík. Každý, kto by tak sústavne obohacoval jedálniček nielen holubov, ale aj túlavých mačiek a psov, by naopak ochudobnil seba a to o 33 eur.
Dlhodobý problém
Návrh sa však nestretol s podporou koalície strán SMER,HZDS a SNS, ktorá má v mestskom zastupiteľstve väčšinu. Priznávajú, že ide o dlhodobý problém, avšak na jeho riešenie majú iný názor. „Musím zdôrazniť, že je dobré že sa táto téma otvorila. Z nášho pohľadu však nie je zásadné, aby sme vytvorili novelu VZN a začali s represiou. Skôr vidíme priestor na osvetu. Sme za to, aby sa veci riešili systémovejšie,“ povedal poslanec Ladislav Topoľský (SMER, HZDS, SNS). Podľa Pirošíka však už všetky možnosti prevencie vyčerpali. „Mám za to, že každý jeden krmič si je vedomý, že tento proces neprospieva zdraviu jeho okolia i jemu samotnému, napriek tomu to robí,“ povedal.
Dôkazné bremeno je na meste
Ako by sa dodržiavanie zákazu kontrolovalo v praxi nevie ani náčelník mestskej polície (MsP) Ľubomír Piterka. „Dnes si neviem celkom dobre predstaviť ako by sme vedeli účinne kontrolovať a prípadné porušenie sankcionovať. Dôkazné bremeno je na strane MsP a zadovážiť ho nie je jednoduché. Je veľká škoda, že nás pri tvorbe VZN neoslovili. Svojimi skúsenosťami sme mohli napomôcť, aby to bolo jednak priechodné a zároveň vymožiteľné aspoň na úrovni teoretickej,“ povedal.
Šíria patogény
Aj keby sa mohlo na prvý pohľad zdať, že v porovnaní s inými problémami ide o zanedbateľnú vec, v zastupiteľstve vyvolala väčšiu odozvu ako záverečný účet mesta. Výpovede ako „nie môj vták, tvoj vták, ale naše vtáky,“ vyvolal úsmev na tvári nejedného. Že však samotná problematika holubov nie je smiešna záležitosť nám pred časom potvrdil aj Pavol Lokša z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. „V miestach nasadania holubov na fasády, balkóny a lodžie dochádza ku znečisťovaniu vnútorných a vonkajších priestorov a šíreniu patogénov, alergizujúcich a krv cicajúcich roztočov a ďalších, epidemiologicky významných článkonožcov. Holuby môžu byť prameňom pôvodcov infekčných ochorení ako sú salmonelóza, ornitóza, pseudomor vtákov, vylúčiť sa nedá ani vtáčia chrípka,“ povedal.
V prípade, že by zmena a doplnenie VZN o verejnom poriadku dostalo podporu poslancov, Banská Bystrica by nebola jediným mestom so zákazom kŕmiť holubov. Rovnaké obmedzenie už platí pre bratislavskú mestskú časť Petržalka, Prešov či dokonca Londýn a Benátky. Pirošík sa však so svojim návrhom nevzdáva a predkladať ho plánuje aj na ďalšie zastupiteľstvo. „Nakoľko nezazneli žiadne relevantné odborné argumenty prečo by takýto návrh nemohol byť, prídem s ním aj v júni,“ povedal.
Autor: JČ
