BANSKÁ BYSTRICA. Niektoré gaštany v aleji na Námestí Štefana Moysesa už dosiahli také prírastky na hrúbke, že ich kmene začali vrastať do kovovej ochrany.
Na túto skutočnosť upozornil pred časom poslanec mestského zastupiteľstva Pavol Katreniak, ktorý zároveň žiadal ich odstránenie, prípadne nahradenie širšími ochrannými skružami.
„Ten stav už bol neúnosný, upozornili ma na to viacerí obyvatelia mesta. Ďalšie vrastanie kmeňov do obručí by mohlo stromy poškodiť,“ povedal nám.
Záhradnícke a rekreačné služby mesta Banská Bystrica (ZAaRES) chcú problém riešiť výmenou terajších kovových obručí za nové, ktoré by dokázali stromy chrániť dlhší čas bez výmeny a zároveň by boli aj estetické.
"V súčasnosti hľadáme dodávateľa, ktorý by dokázal kompletne vymeniť mreže aj vertikálne chrániče,“ povedala správkyňa mestskej zelene Slávka Mareková.
Zatiaľ čo mreže chránia koreňový systém stromov, vertikálne chrániče zabezpečujú pred poškodením kmene stromov. Hoci už nejde o úplne mladé stromy, s ich zabezpečením sa počíta aj v budúcnosti.
„Dôležité je to napríklad v čase zimnej údržby, kedy môže prísť k poškodeniu stromov,“ dodala.
Skruže z hrubších stromov už odstránili
Budúci dodávateľ musí počítať s ďalšími prírastkami v hrúbke kmeňa, aby nové vertikálne chrániče mohli slúžiť na ďalších dvadsať rokov. Kovové skruže z hrubších stromov na námestí už odstránili.
Na Moysesovom námestí je vysadený druh hodnotných pagaštanov s červenými kvetmi, ktorý je známy ako Aesculus x Carnea. Ide o zaujímavý kultivar, ktorý má tú výhodu, že je v porovnaní s tradičným pagaštanom konským odolnejší voči nebezpečnému škodcovi – ploskáčikovi pagaštanovému. S tým je aj v našom meste nemálo problémov.
S ploskáčikom bojuje celé Európa
Výskyt ploskáčika už niekoľko rokov trápi väčšinu európskych krajín a odborníci sa dodnes zaoberajú otázkou, či pagaštan konský ako zaujímavá drevina má vôbec šancu prežiť.
Ploskáčika, neveľkého motýľa, ktorého larvy sú pre gaštany extrémne nebezpečné, popísali entomológovia prvýkrát až v roku 1985. V tom čase zaznamenali jeho výskyt na území medzi Macedónskom a Albánskom. O deväť rokov neskôr už pohrozil ploskáčik aj na Slovensku a jeho stav sa dodnes považuje za kalamitný. Areál jeho výskytu sa rozšíril prakticky na celé územie republiky.
Rýchlo sa šíri vďaka mimoriadnym migračným schopnostiam a populačnej hustote. Larvy poškodzujú listy, ktoré predčasne usychajú a opadávajú. Po niekoľkých rokoch môže strom úplne uhynúť.
Mechanická a biologická ochrana býva iba čiastočne úspešná, zväčša musia správcovia zelene zvoliť chemické ošetrenie stromov. Podľa Slávky Marekovej zabezpečujú ich ošetrenie dvakrát do roka, vďaka čomu sú pagaštany v dobrom stave. Najviac týchto mohutných stromov sa nachádza v mestskom parku.
Niektoré slovenské mestá pristúpili aj k ošetreniu pagaštanov mikroinjektážou. Chemické ošetrenie sa v tomto prípade nerobí postrekom, ale aplikáciou chemických prostriedkov do kmeňa stromu. Ide momentálne o najúčinnejší, no finančne náročný spôsob.
