Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ BYSTRICA. Pri príležitosti 300. výročia prenesenia sochy Panny Márie na oltár Baziliky minor v Starých Horách pri Banskej Bystrici, organizuje tamojšia rímskokatolícka farnosť slávnostný program. Otvorí ho o 8:00 svätá omša v Bazilike minor, pokračovať bude slávnostnou procesiou od baziliky k Studničke, slávnostnou akadémiou, modlitbou ruženca a o 10:30 ho uzavrie svätá omša na Studničke, ktorú bude celebrovať biskup Rudolf Baláž. Ako ďalej informovala hovorkyňa banskobystrického biskupstva Zuzana Juhaniaková, pátri Bosí karmelitáni, ktorí starohorskú farnosť spravujú, očakávajú na slávnosti hojnú účasť organizovaných pútnických skupín z farností, mládežnícke i rehoľné spoločenstvá z rôznych častí Slovenska.
Niektoré skupiny budú putovať na bicykli či pešo, ako to bývalo počas minulých storočí. Slávnosť bude v priamom prenose vysielať aj verejnoprávna televízia.
Keď v roku 1703 vypuklo pod vedením Františka II. Rákociho posledné stavovské povstanie, obyvatelia Starých Hôr z bezpečnostných dôvodov zložili vzácnu sochu Panny Márie z oltára farského kostola, zabalili ju do plátna a v drevenej debne zakopali v blízkom lese. O mieste úkrytu vedelo len niekoľko obyvateľov. V roku 1711 ju z lesného úkrytu v slávnostnom sprievode preniesli späť na oltár farského kostola. Podľa tradície z miesta, kde bola socha počas nepokojov zakopaná, vytryskol prameň, v súčasnosti nazývaný Studnička, s ktorého vodou sa spája niekoľko uzdravení.
Podľa architektonických prvkov bol Farský kostol Návštevy Panny Márie v Starých Horách postavený v 15. storočí. Rozkvet púti k Starohorskej Panne Márii nastal po roku 1652 s príchodom jezuitov, v súčasnosti sú Staré Hory jedným z najznámejších pútnických miest na Slovensku. V máji 1990 požiadal banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž vtedajšieho pápeža Jána Pavla II. o čestný titul pre pútnický kostol v Starých Horách. Titul Bazilika minor bol kostolu verejne pridelený počas slávnosti 15. septembra 1990, kedy sa tam zišlo niekoľko tisíc pútnikov.
Prameň, ktorý podľa ústneho podania začal vyvierať v roku 1711 na mieste, kde Starohorčania ukrývali sochu Panny Márie, bol dlhé obdobie zanedbaný. Zmenilo sa to v septembri 1886, keď sa po modlitbách k Panne Márii a vypití pohára vody zo Studničky uzdravil z ťažkej choroby starohorský farár Matej Hrivňák. Ten dal z vďačnosti postaviť pri prameni stánok s troma kaplnkami. Prvú prestavba areálu Studničky vykonali v rokoch 1941 – 1942, kedy v novej kaplnke umiestnili sochu Panny Márie z kararského mramoru autora Giseppeho Cioniho z Florencie, ktorá je na mieste dodnes.
V rokoch 2003 až 2005 prešiel areál komplexnou rekonštrukciou, na ktorú banskobystrická diecéza vynaložila zhruba 30 miliónov korún (takmer 996-tisíc eur). Ku kaplnke s mramorovou sochou Panny Márie pribudla sakristia a technická miestnosť, priestor pre spevokol, priestor pre celebranta, oltárny stôl, oporný zabezpečovací múr a prístupová cesta vhodná aj pre invalidov. Zhromaždisko pred prameňom a kaplnkou rozšírili z piatich na trinásť metrov, čo znamenalo náročné terénne úpravy pôvodnej rokliny. Takzvané ružencové schody z roku 1942, ktorých počet sa zhoduje s počtom zrniek na ruženci, zostali zachované. Zrekonštruovaný areál Studničky posvätili v septembri 2005 pri príležitosti druhého výročia návštevy pápeža Jána Pavla II. v Banskej Bystrici.
