BANSKÁ BYSTRICA. Predstavitelia mesta Banská Bystrica aj Banskobystrického samosprávneho kraja sú sklamaní, že ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vo svojom Programe pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2011 - 2014 nepočíta s výstavbou predĺženia rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka. Podľa banskobystrického primátora Petra Gogolu by rýchlostné spojenie Banskej Bystrice s diaľnicou D1 pri Ružomberku podporilo jeho zámer profilovať Banskú Bystricu ako centrum turizmu. Vedenie mesta však chce tento zámer napĺňať aj napriek tomu, že s výstavbou tejto spojnice ministerstvo do roku 2014 nepočíta.
Banskobystrický župan Vladimír Maňka uviedol, že okrem nezaradenia R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka do programu výstavby na najbližšie štyri roky je sklamaný aj z toho, že obchvat Žiaru nad Hronom ako súčasť rýchlostnej cesty R2 z Trenčína do Košíc, je tam uvedený len ako rezervný projekt pre prípad neschopnosti včas vyčerpať zdroje z operačného programu Doprava na iné úseky. "Pre Banskobystrický samosprávny kraj je tiež veľmi dôležité, aby sa začala výstavba cesty R2 medzi Zvolenom a Košicami," uviedol Maňka. Ani Gogola, ani Maňka na otázku, či sa budú v prospech skoršej výstavby R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka snažiť lobovať, prípadne rokovať o tom s ministrom, neodpovedali.
Podľa Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2011 - 2014, ktorý ministerstvo dopravy predložilo koncom mája do medzirezortného pripomienkového konania, sa má do roku 2014 v Banskobystrickom kraji začať výstavba rýchlostnej cesty R2 v úseku od Zvolena po Kriváň v okrese Detva, v polovičnom profile obchvat obce Mýtna v okrese Lučenec a prípadne obchvat Žiaru nad Hronom, ktorý je v programe uvedený ako rezervný projekt.
Ešte vlani na jeseň minister dopravy Ján Figeľ hovoril o predĺžení rýchlostnej cesty R1 Trnava - Banská Bystrica o zhruba 50-kilometrový úsek z Banskej Bystrice do Ružomberka ako súčasti alternatívneho spojenia Bratislavy s Košicami, respektíve do dokončenia diaľnice D1 v úseku Žilina - Ružomberok ako o časti jediného rýchlostného spojenia Bratislavy s Košicami. Pred mesiacom uviedol, že začiatok výstavby tohto úseku je v súčasnosti skôr témou zdrojov a formy financovania. "Jedna z možností hovorí o akoby pokračovaní PPP formy, keďže aj obchvat Banskej Bystrice je súčasťou PPP balíka. Iná možnosť je nájsť kombináciu štátnych a európskych prostriedkov z blížiaceho sa rozpočtového obdobia, ktoré sa začína prvým januárom 2014," uviedol Figeľ.
Predĺženie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka je plánované aj ako nový koridor časti cesty s medzinárodnou dopravou E77 od hraníc s Maďarskom cez Šahy, Zvolen, Banskú Bystricu, Ružomberok a Tvrdošín po hranice s Poľskom, respektíve od Budapešti na Krakov. Tranzitnú dopravu má odkloniť z horského priechodu Donovaly a okolia zdrojov pitnej vody do tunela popod Hiadeľské sedlo medzi Nízkymi Tatrami a Starohorskými vrchmi. Rozdelené je na štyri úseky, pričom prvý - obchvat Banskej Bystrice - sa už stavia od roku 2009 formou verejno-súkromného partnerstva (PPP) a má byť dokončený na budúci rok.
Ďalšími úsekmi sú Banská Bystrica - Slovenská Ľupča, Slovenská Ľupča - Korytnica a Korytnica - Ružomberok (napojenie na D1). Podľa zámeru, ktorý na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) predložila Slovenská správa ciest, a ktorý od ministerstva životného prostredia ešte na jeseň minulého roka získal súhlasné stanovisko, sa mala na úsekoch Slovenská Ľupča - Korytnica a Korytnica - Ružomberok začať výstavba v tomto roku a na úseku Banská Bystrica - Slovenská Ľupča v roku 2012. Celé predĺženie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka malo byť podľa zámeru hotové v októbri 2016.
