BANSKÁ BYSTRICA. Návršie so zaujímavým názvom Sklený zámok sa nachádza na pomedzí zvolenského a banskobystrického regiónu, kúsok od obce Sielnica. Kvôli neobyčajnému pomenovaniu, ale aj množstvu záhadných kameňov na kopci, púta pozornosť ľudí dlhé desaťročia. Názov sa uchoval v ústnej tradícii a obyvatelia si ho odovzdávajú z generácie na generáciu.
Pomenovanie Sklený zámok podľa všetkého odvodili od kameňov so sklovitým povrchom, ktoré sa v tejto lokalite našli. Podľa nich zrejme usúdili, že z podobného materiálu mohlo byť postavené aj hradisko, či menší hrad.
„ S učiteľmi sme tam ako deti často chodili a väčšina z nás bola presvedčená, že na kopci naozaj mohol stáť objekt z obdobia praveku, či včasného stredoveku. Boli tam zvláštne naskladané kamene, ktoré na niektorých miestach pripomínali torzo zrúteného hradného múru,“ spomína si staršia obyvateľka Sielnice.
Archeológ Martin Kvietok zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici to vidí odlišne. Domnieva sa, že ide o dielo prírody, ktoré má na svedomí skôr vulkanická činnosť.
„ Sú to kamene, spečené dohromady extrémne vysokou teplotou. S geológom z Univerzity Mateja Bela sme sa zhodli, že takto spečené kamene nevznikli ako dôsledok ľudskej činnosti. “ „ Väčšina kameňov je spečená veľmi vysokou teplotou, čo by zrejme pri obyčajnom požiari vzniknúť nemohlo,“ dodal.
Archeologický výskum chýba
Názory , že ide iba o zaujímavú hru prírody podporuje aj skutočnosť, že v lokalite sa nenašli žiadne pozostatky činnosti človeka, napríklad fragmenty keramiky. „ Treba však povedať aj to, že sa tu nikdy doteraz nerobil systematický archeologický výskum “ dodal archeológ. Doterajšie poznatky odborníkov teda možno považovať iba za predbežné, potvrdiť prípadne vyvrátiť by ich mohol archeologický výskum.
Napriek doterajším zisteniam je lokalita mimoriadne zaujímavá aj z historického hľadiska. „ Vrch sa nachádzal priamo na stredovekej ceste, ktorá spájala Zvolenskú kotlinu a Kremnicu, pričom časti tejto komunikácie sú stále dobre zachované, “ doplnil archeológ. Jednoznačne sa však nedá vylúčiť ani skutočnosť, že nepopísaný objekt tu predsa len kedysi stál.
„ V archívoch sa objavujú správy o tejto lokalite už v 19. storočí. Vždy sa však v súvislosti s tým objavovali iba informácie o spečených kameňoch, nie archeologických nálezoch.“ Hoci na samotnom Sklenom zámku takéto cenné nálezy chýbajú, veľké množstvo pravekej keramiky sa našlo v minulosti o niečo nižšie, pod kopcom. Archeológom však chýbajú informácie, kde tieto nálezy skončili.
„ Ak by sa v budúcnosti robili na Sklenom zámku sondy, dalo by to odpoveď na otázku, či sa tu v minulosti nejaké osídlenie nachádzalo."
Požiar za zvláštne skaly nemôže
Hoci v minulosti zvažovali ľudia aj možnosť, že skaly pochádzajú z obranného valu hradiska, ukazuje sa to málo pravdepodobné. Martin Kvietok vysvetľuje: „ Poznáme príklady z výskumov iných hradísk, kde prišlo k deštrukcii obranných valov pri požiari. V tomto prípade ide o odlišný jav, keďže skaly boli naozaj spečené oveľa vyššou teplotou ako je možné dosiahnuť pri bežnom požiari.“
V okolí je veľa stôp vulkanickej činnosti, takže Sklený zámok je zrejme spojený práve s týmto fenoménom. Nepochybne je však zaujímavé, akým spôsobom sú skaly uložené, keďže miestami tvoria zvláštne útvary.
Príklad spečenia jednotlivých kameňov vplyvom vysokej teploty
Zvláštne nahromadenie kameňov na Sklenom zámku
Zvyšky stredovekej cesty sú stále dobre viditeľné.
FOTO - MARTIN KVIETOK
