BANSKÁ BYSTRICA. Na legendárny slovenský vrch by mohla v budúcnosti viesť lanovka s celoročnou prevádzkou, pribudnúť by malo aj turistické zázemie v podobe strediska zimných športov. Niekoľko desaťročí starú myšlienku oprášila obec Šumiac pri tvorbe konceptu nového územného plánu. V ňom počíta s rozvojovým programom aj v oblasti cestovného ruchu. Smelé plány však museli v obci pozastaviť. Starosta obce Marcel Pollák potvrdil, že kým nebude ukončené hodnotenie vplyvom na životné prostredie, sú pre nich úvahy o turistickej budúcnosti obce predčasné.
„ Momentálne je akákoľvek iniciatíva v tomto smere zastavená, musíme si počkať na výsledky hodnotení EIA,“ povedal. Obec sa spoliehala predovšetkým na to, že lanovka a zimné stredisko by výrazným spôsobom posilnili turistický ruch, čo by sa spätne prejavilo na nových pracovných príležitostiach a zvýšení životnej úrovne v regióne.
Ochranárske združenia majú naopak obavy zo znehodnotenia cenného prírodného územia, ktoré je súčasťou Národného parku Nízke Tatry ( NAPANT). Na facebooku už dokonca neformálna skupina občanov založila pred časom iniciatívu s názvom Som proti výstavbe lanovky na Kráľovej holi.
Adalbert Mezei zo správy NAPANTu potvrdil, že obec vložila do návrhu územného plánu aj variant, ktorý počíta s budovaním lanovky. NAPANT sa však k tomu postavil zamietavo: „ V rámci všetkých doterajších stanovísk sme to namietali,“ dodal Mezei.
Buď národný park, alebo stredisko
Riaditeľ Inštitútu ochrany prírody Marián Jasík je presvedčený, že treba jasne zadefinovať, či chce mať štát v tomto priestore národný park s najvyšším stupňom ochrany prírody, alebo sa pripustia úvahy o stavbe lanovky. V nemalej miere to súvisí aj s prehodnocovaním siete chránených území na Slovensku, ktoré vyvoláva nemalé polemiky.
Jasík pripúšťa aj možnosť, že Kráľova hoľa si nemusí v budúcnosti štatút ochrany udržať. Jedným z dôvodov je to, že od roku 1960 stojí na jeho vrchole retranslačná stanica s vysielačom. Keď prestane slúžiť svojmu účelu, budú s veľkou pravdepodobnosťou tlaky na iné využitie tohto objektu. „ Zatiaľ má však NAPANT stanovené hranice, ktorých súčasťou je aj Kráľova hoľa. Je potrebné to rešpektovať,“ dodal Jasík. Podľa neho by sa mal zimný turistický ruch rozvíjať v lokalitách, kde už preň bola vytvorená infraštruktúra a nemali by sa kvôli nemu znehodnotiť ďalšie cenné územia.
Kráľovná výhľadov
Pre Slovákov je Kráľova hoľa symbolom, hoci legendárny zelený strom by ste na vrchole hľadali márne. Mohutná rozložitá hoľa s nadmorskou výškou 1946 metrov je najvyšším vrchom východnej časti Nízkych Tatier a v súčasnosti je aj favoritom na zisk titulu Hora s najkrajším výhľadom na Slovensku, ktorú organizuje server treking.cz.
Vlani tu otvorili jeden z najzaujímavejších náučných chodníkov na Slovensku, ktorý spojil národné parky Nízke Tatry a Slovenský raj. Jeho východiskovým bodom je obec Vernár a trasa chodníka končí na Kráľovej holi.
