Neďaleko parku pri Múzeu SNP objavili archeológovia zvyšky odpadovej jamy z obdobia neskorého stredoveku, prípadne včasného novoveku. Z nálezov môžu odborníci poskladať dokonalú mozaiku o živote a zvykoch našich predkov.
BANSKÁ BYSTRICA. Nález odpadovej jamy v centre Banskej Bystrice, ktorú archeológovia datujú približne do druhej polovice 16. storočia, môže zodpovedať množstvo otázok o spôsobe života obyvateľov Banskej Bystrice v neskorom stredoveku. Archeológ Martin Kvietok zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici považuje tento objav za veľmi hodnotný, keďže prostredníctvom jednotlivých nálezov budú môcť zistiť množstvo detailov zo života vtedajších bystrických mešťanov.
Odpadovú jamu by sme mohli prenesene nazvať aj odpadkovým košom stredoveku. Končilo v nej všetko, čo ľudia v domácnostiach nepotrebovali a chceli sa toho zbaviť.
„ Pravidelné vyvážanie smetí v podobe, akú poznáme dnes, vtedy neexistovalo. Mešťania si preto vyhlbovali v zadných častiach parciel, ďalej od domov veľké odpadové jamy, kde končil biologický odpad z kuchýň, bežný odpad, ale napríklad aj stavebný materiál z rekonštrukcie budov ,“ hovorí Martin Kvietok.
Na stavebný materiál narazili aj v spomenutej jame. Našli sa tu zvyšky zhoreného domu s takzvanou mazanicou. Martin Kvietok vysvetľuje: „ V tom období bolo drevo ako stavebný materiál veľmi časté a hmota – mazanica, ktorá sa nanášala na drevo, slúžila ako izolant. Drevená konštrukcia sa zvykla vymazať zvonku a zvnútra domu a tento materiál mal potom lepšie izolačné vlastnosti.“
Spory o zápach riešila aj mestská rada
Jama, ktorú archeológovia odkryli, bola po obvode obložená drevenými doskami. Takéto jamy zvykli ísť do hĺbky štyroch – piatich metrov, takže odpadu sa sem zmestilo veľké množstvo. Prirodzene, spájal sa s tým aj nemalý zápach, takže mešťania si jamy budovali čo najďalej od domov a zvyčajne ich mali na parcele niekoľko.
Ani vzdialenosť od honosných domov však niekedy nestačila na to, aby sa zápach nedostal k domom. Ak sa majiteľ o vyvážanie jamy nestaral, mohol to dostať príkazom od mestskej rady. „ Za parcelu bol zodpovedný mešťan a tak sa musel vysporiadať aj s týmto problémom. Zachovali sa písomné pramene o sporoch medzi mešťanmi práve kvôli neznesiteľnému zápachu.“
V jamách totiž často nekončil iba biologický a kuchynský odpad, no často boli priamo nad týmito jamami postavené aj latríny.
Kompostovali a hnojili
Máte pocit, že pojmy recyklácia a kompostovanie patria výhradne do slovníka ekologicky mysliaceho súčasníka?
Výsledky výskumov archeológov napríklad z Čiech ukazujú, že našim predkom boli síce tieto pojmy neznáme, no obsahovo ich napĺňali. Odpad z jám nielenže vyvážali mimo miest, no snažili sa ho aj zužitkovať napríklad pri hnojení polí.
Jamy okrem vyvážania neraz aj čistili. . Podľa archeológa to súviselo v nemalej miere s tým, akú veľkú parcelu majiteľ pozemkov vlastnil a koľko odpadu produkoval.
V jame našli archeológovia kuchynskú stolovú keramiku, zvyšky gotických kachlí z prelomu 15. a 16. storočia, ale tiež množstvo kostí. „ Budeme sa snažiť získať aj vzorky semien rastlín, ktoré ľudia konzumovali. Malo by nám to povedať, či konzumovali vo väčšej miere strukoviny, obilniny a akým potravinám dávali prednosť.“ Aj pozostatky zvieracích kostí môžu napovedať, či konzumovali kvalitnejšie časti zvierat , napríklad lopatku, plece, prípadne stehno, alebo či to boli skôr odrezky z menej hodnotných častí. „ Malo by nám to viac povedať o majetkových pomeroch mešťana, ktorý parcelu vlastnil,“ dodal archeológ.
Jamy ako zdroj znečistenia
Martin Kvietok považuje za zaujímavú aj skutočnosť, že neďaleko odpadových jám sa neraz nachádzali aj studne. Nedá sa tak vylúčiť ani prípadná kontaminácia spodných vôd, s čím mohli byť neraz spojené rôzne ochorenia. Hygiena v stredoveku poriadne pokrivkávala a tak boli aj mnohé ochorenia dôsledkom tohto životného štýlu.
„ Odobrali sme niekoľko desiatok litrov zeminy, ktorá pôjde na preplavenie do laboratórií. Do tohto výskumu by sme radi zapojili aj študentov, napríklad z odborov botanika, či osteozológia,“ doplnil archeológ. Časť nájdenej keramiky zlepia. Budú tak môcť zostaviť typológiu, aké tvary nádob sa v tom čase používali. Zaujímavosťou však je, že v jame sa nenašli žiadne pozostatky skla.
Nechýbali vši a potkany
Keďže spodné vody v blízkosti jám boli neraz kontaminované, z mikrorozboru hliny by sa dala zistiť prítomnosť parazitov a živočíchov, ktoré v dome žili ako nevítaní hostia. Typickým stredovekým „ obyvateľom“ domov zvykli byť vši, šváby, ale tiež potkany, krysy a myši. Z preplavenej zeminy by sa tak nepriamo dali určiť aj choroby, ktoré v tom čase obyvateľov trápili. Napríklad ochorenia tráviaceho ústrojenstva, ktoré zapríčinili pásomnice, či hlísty.
Fotografie Jána Krošláka a Martina Kvietka z archeologického nálezu si môžete pozrieť v rubrike Pressfoto.
http://bystrica.sme.sk/c/5965482/cenny-archeologicky-nalez-v-centre-banskej-bystrice.html
