BANSKÁ BYSTRICA. Komunitný plán sociálnych služieb mesta Banská Bystrica už dávnejšie počíta s tým, že v jednotlivých mestských častiach vzniknú komunitné centrá, ktoré budú slúžiť obyvateľom bez rozdielu veku, či záujmového zamerania. Prvé z takýchto multifunkčných centier chcú oficiálne otvoriť už v septembri, slúžiť bude obyvateľom najväčšieho banskobystrického sídliska Sásová. Centrum v prípravnej fáze neoficiálne funguje už dnes, útulný priestor preň sa podarilo vytvoriť v budove Podnikateľského inkubátora. Centrum je zariadené tak, aby pripomínalo veľkú obývaciu miestnosť, v ktorej by sa ľudia cítili príjemne.
Jana Miková, pracovníčka pre komunitný rozvoj mesta má skúsenosti s podobnými centrami zo Škótska, Anglicka, Spojených štátov a aj z nedávnej návštevy v Nórskom Osle. Podľa nej priestor centra zariaďovali cielene. „ Toto prostredie má naozaj v človeku evokovať pocit obývačky. Má to byť priestor teplý, otvorený a bezpečný, kde by sa ľudia radi stretávali v rámci danej komunity na šálke kávy, pri debatách o tom, čím žije sídlisko a čím žijú oni. Má to byť súčasne relaxačný a pracovný priestor.“
Komunitné centrum už teraz pripravuje aktivity v dennom klube na Krivánskej ulici, nakoľko tam je momentálne klientela, ktorá prejavila záujem o konkrétne aktivity, od jesene by však chceli začať ponúkať aktivity pre všetkých a ideálne priamo v priestoroch komunitného centra.
Skreslené predstavy
Jana Miková hovorí, že podľa jej skúseností, ľudia na Slovensku žiaľ ešte nemajú o podstate a význame komunitných centier dostatok informácií. Často si nesprávne myslia, že sa orientujú predovšetkým na prácu s nízkoprahovými, či znevýhodnenými skupinami obyvateľov.
Aj preto bude pri rozbehu centra podstatné, aby ľuďom ukázali, v čom význam takýchto centier spočíva. „ Centrá nemajú riešiť patologické javy, ale pôsobiť proti nim preventívne podporou rôznych aktivít.“ Tie by nemali vychádzať od pracovníkov centra, ale priamo od ľudí z danej komunity. Komunitné centrum chce spolupracovať pri svojich aktivitách so všetkými organizáciami a občianskými iniciatívami, ktoré sa na sídlisku Sásová nachádzajú. V tejto chvíli aktívne spolupracujú predovšetkým s rehoľou saleziánov, či občianskou iniciatívou Náš domov Sásová, ktoré v Sásovej pôsobia už dlhú dobu.
Na začiatku bol profil komunity
Pracovník pre komunitný rozvoj Martin Husárik vysvetľuje, že prvým východiskom pre to, aby mohli spustiť centrum a zistiť, aké aktivity by obyvatelia sídliska vítali, bolo zistiť presný profil komunity. „ Prvoradé bolo pre nás poznať, či bude o fungovanie komunitného centra záujem, čo si ľudia pod týmto pojmom predstavujú a aké majú od neho očakávania.“
Z takmer 18 000 obyvateľov sídliska vybrali reprezentatívnu vzorku, ktorá sa formou dotazníkov vyjadrila k základným otázkam o budúcom komunitnom centre. Profil ukázal, že veľký záujem je o filmový a literárny klub, divadelný či fotografický krúžok.
„ Komunitné centrum je svojou podstatou pre obyvateľov hodenou rukavicou. Je na nich, či ju príjmu,“ dodala Jana Miková. Na Slovensku sme zatiaľ viac naučení zúčastniť sa aktivít, ktoré pre nás pripravili iní. V úspešne fungujúcom komunitnom centre je to založené na opačnom princípe. S iniciatívou musia prichádzať ľudia samotní, inak sa jeho podstata vytratí a nikto nevie zaručiť ako dlho také centrum vydrží. Ako pracovníci pre komunitný rozvoj máme samozrejme záujem o udržateľné komunitné centrá a o dobré výsledky, no našou úlohou nie je rôzne aktivity vymýšľať, ale podporovať ľudí v tom, aby sa viac angažovali v oblasti komunitného rozvoja. My pracujeme s potenciálom, ktorý sa v danej komunite nachádza, nie s problémami. Každý človek niečo vie a keď sa schopnosti jednotlivca, či skupiny podchytia a podporia, tak potom vieme pomôcť aj pri zvýšení sebavedomia, či v boji proti sociálnej exklúzii. Tak to funguje v zahraničí. Potreby vychádzajú od ľudí a my sme tu na to, aby sme im v ich naplnení pomohli,“ dodáva Jana Miková.
Potenciál je v ľuďoch
Komunitné centrum chce stavať na ľuďoch a podporovať potenciál, ktorý v nich je. Celý systém je založený na budovaní občianskej spoločnosti.
Od septembra chcú spolupracovať aj s Katedrou sociálnej práce UMB a postupne okolo centra vytvárať sieť dobrovoľníkov, ktorí majú záujem participovať na zaujímavých programoch. „ Práve na dobrovoľníkoch sú tieto centrá postavené. V nórskom Oslo má napríklad centrum iba dvoch zamestnancov, ale trinásť dobrovoľníkov, ktorí spoločne s nimi zabezpečujú jeho činnosť,“ hovorí komunitná pracovníčka.
Navzájom komunikujeme ťažko
Martin Husárik hovorí, že výsledky profilu komunity odhalili aj niektoré zaujímavé poznatky o komunite Sásovčanov. 68 percent obyvateľov z profilovej skupiny uviedlo, že pociťuje prekážky v komunikácii. Ľudia žijú viac utiahnuto a nechce sa im medzi sebou komunikovať. „ Pre nás je to určite výzva, aby sa dokázali navzájom otvoriť a komunikácia medzi nimi sa zlepšila“ povedal. Čo je však na druhej strane potešujúce, až polovica obyvateľov z profilovej vzorky vyjadrila ochotu podieľať sa dobrovoľníckymi aktivitami na chode centra.
Komunitný profil ukázal tiež to, že napríklad rodičia tínedžerov majú minimum možností pre vzájomné stretávanie a výmenu skúseností pri výchove detí. Ku jednej z najzraniteľnejších skupín obyvateľov opäť nepochybne patria dôchodcovia, no pomocnú ruku, či priestor na stretávanie sa poskytujeme v komunitnom centre všetkým zainteresovaným.
