c.
BANSKÁ BYSTRICA. Napriek šľachtickému pôvodu veľa šťastia v živote nezažila a pomerne mladá skončila na popravisku. Nešťastná šľachtičná Júlia Korponayová, ktorej dal desaťročia po smrti románovú podobu spisovateľ Mór Jókai, žila aj v Banskej Bystrici . S manželom Jánom obývali jeden z najkrajších meštianskych domov na Lazovnej ulici, ktorý sa zachoval dodnes. O banskobystrickej etape jej života sa napriek tomu vie podstatne menej, ako o pôsobení v Levoči. Zrejme to má na svedomí práve Jókai, ktorý dej románu o Levočskej bielej panej sústredil prevažne do oblasti Spiša a hradu Krásna Hôrka.
Nové historické fakty o jej živote však napovedajú, že samotný román je takmer čistou fikciou a údajná zrada Levoče zo strany Korponayovej nemá takmer nič spoločného s historickými faktami.
Reálny portét Júlie Korponayovej napovedá, že zrejme nebola taká krásna ako romantické predstavy o nej
Banskobystrický historik Ján Baláž, ktorý systematicky odhaľuje príbehy a historické fakty o hodnotných banskobystrických domoch povedal, že dom na Lazovnej ulici sa spája nielen s Júliou Korponayovou a jej manželom Jánom, ale v neskoršom období hlavne s básnikom Jánom Bottom. Ten má na dome umiestnenú aj pamätnú tabuľu.
Ján Baláž, ktorý chce postupne zmapovať všetky známe domy v centre starého mesta je presvedčený, že v archívoch by sa ešte mohli ukrývať zaujímavé fakty o živote Júlie Korponayovej v Banskej Bystrici. „ Lazovnú ulicu spoločne s Hornou striebornou a Kapitulskou ulicou by som rád zmapoval v štvrtom pokračovaní Domy starej Bystrice,“ dodal.
Dom duchov
Majiteľ domu na Lazovnej ulici síce v žiadnych duchov neverí, predsa však len zažil v súvislosti s jeho históriou zvláštnu príhodu. „ Mal som tu senzibila, ktorý mi tvrdil, že v dome mám štyroch duchov. Majú to byť duše pôvodných obyvateľov, ktorí kvôli nevysporiadaným majetkovým záležitostiam nedokážu nájsť pokoj. Beriem to s úsmevom. Kým mi tu nerobia škody a nestrašia ma, nech si blúdia.“
Z existujúcich faktov je známe, že dom postavili v prvej polovici 17. storočia a manželia Korponayovci ho dostali do daru necelých sto rokov od postavenia. Podobne ako iné majetky Korponayovcov sa dostal po obvinení Júlie z vlastizrady do rúk kráľovského správcu.
Dom na Lazovnej ulici
Júliu v Hronseku nepochovali
Istý čas historici dokonca zvažovali, že Júlia Korponayová by mohla byť pochovaná blízko kaštieľa v Hronseku, kde žil jej otec Žigmund Géczy. Podobne ako v prípade Oždian, odkiaľ pochádzala jej matka Judita Bakossová, sa to ale nepotvrdilo.
Dlho sa totiž vôbec nevedelo, kde sa hrob Levočskej bielej panej nachádza a či rodina nedala jej telo po poprave previesť z Györu, kde skonala, do blízkosti niektorého z rodových kaštieľov. Až tri roky intenzívneho pátrania zo strany SNM – Spišského múzea v Levoči potvrdili, že Ožďany ani Hronsek sa miestom jej posledného odpočinku nestali. . Zástupkyňa riaditeľa múzea Dáša Uharčeková – Pavúková nám pri nedávnom otvorení reprezentatívnej výstavy o Levočskej bielej panej potvrdila, že Júliu Korponayovú pochovali v Györi na cintoríne pri katedrálnom kostole. V súčasnosti už cintorín neexistuje, prekrýva ho vydláždená plocha.
V kaštieli v Hronseku žil otec Júlie Korponayovej
Románový prelud, či zradkyňa?
Do života rodiny Korponayovej a Géczyovej výrazne zasiahlo stavovské povstanie Františka II. Rákoczyho. Júliin manžel Ján Korponay stál spočiatku na strane cisárskeho dvora, no pod vplyvom manželky a jej rodiny prešiel neskôr ku kurucom.
Povstanie sa skončilo Rákoczyho porážkou a uzatvorením szatmárskeho mieru. Ním si dynastia Habsburgovcov zabezpečila dedičnosť koruny , uhorská šľachta si zas ubránila stavovské výsady. Strach pred konfiškáciou majetku zrejme donútil aj Júliu Korponayovú k tomu, aby lavírovala, na čo neskôr doplatila stratou života. Aj keď vinu na kapitulácii Levoče sa jej nikdy nepodarilo priamo dokázať, obvinili ju z vlastizrady a po väznení v Györi prišla o hlavu.
Dáša Uharčeková povedala, že Juliana sa podľa všetkého snažila zachovať majetok pre svojho jediného syna. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa Štefana Andrássyho, čo jej Ján Korponay neskôr odpustil a pokúšal sa o záchranu jej života. Legenda, podľa ktorej vzala Andrássymu kľúče od mesta a vpustila uprostred noci cisárske vojská do Levoče, je však iba románovou fikciou. Viac pravdy je na osudových listoch, ktoré zrejme spečatili jej osud. Dôveru cisárskej strany totiž stratila, keď v roku 1712 prijala namiesto otca listy kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré mali vyzývať na nové povstanie. Neskôr sa o týchto listoch zmienila vysoko postaveným osobám, ktoré ju zradili.
