BANSKÁ BYSTRICA. V Banskobystrickej mestskej časti Šalková ožívajú po 15 rokoch snahy o vytvorenie samostatnej obce. Za odčlenenie od mesta sa v referende v roku 1996 malo vyjadriť viac ako 90 percent jej obyvateľov. Dodnes však k osamostatneniu neprišlo. „Už vtedajšie mestské zastupiteľstvo referendum uznalo a zaviazalo primátora Igora Presperína, aby odčlenenie vykonal. Ten to však nesplnil a prieťahmi sa mu podarilo celú vec utlmiť. Minulé leto ma oslovili občania Šalkovej s prosbou, či by som nemohol finančne pomôcť pri preskúmaní právneho stavu tejto kauzy. Keďže tu bývam a vyrastajú tu moje deti súhlasil som. Petičnému výboru za odčlenenie som poskytol mojich advokátov. Tí po dôkladnej právnej analýze dospeli k záveru, že referendum bolo naozaj platné a keďže je zakotvené v Ústave SR je nepremlčateľné,“ povedal Jaroslav Kuracina, mestský poslanec. Ako ďalej pokračoval vec už majú v rukách jeho advokáti, ktorí prevzali právne zastupovanie petičného výboru.
Obyvatelia sú nespokojní
Dôvodom týchto snáh má byť nespokojnosť obyvateľov Šalkovej s tým, že mesto ignoruje ich požiadavky. „Obyvatelia boli zavádzaní a klamaní. Napríklad ako náhrada enviro záťaže spôsobenej smetiskom im prisľúbili, že nebudú platiť za odvoz smetí. Po dvoch rokoch tomu už bolo inak. Dane v Šalkovej sú rovnako vysoké ako v centre mesta, pričom servis ani zďaleka nevyhovuje. Všetky ich požiadavky sú odbíjané slovami nedá sa, nemôžeme, nie sú peniaze,“ povedal Kuracina. Primátor Banskej Bystrice Peter Gogola vníma výhrady Šalkovčanov, podľa ktorých sa vedenie mesta v predchádzajúcich volebných obdobiach nezaujímalo o problémy dotknutých ľudí. „Ako primátor vyviniem maximálne úsilie, aby som Šalkovčanov presvedčil, že mi na rozvoji tejto časti mesta úprimne záleží. Dôkazom je napríklad moja účasť na stretnutí s obyvateľmi Šalkovej počas ktorého sme riešili problémy s vybudovaním kanalizácie, či malej vodnej elektrárne,“ povedal. Zároveň dodal, že prípadné osamostatnenie by vnímal ako veľmi nešťastné riešenie.
Trojtisícová hranica
Či však k nemu nakoniec dôjde je veľmi otázne. Politológ Ivan Rončák z Transparency International Slovensko upozorňuje na základné podmienky, ktoré pri odčlenení musí mestská časť splniť. Okrem úspešného referenda, musí mať nová obec katastrálne územie, alebo súbor katastrálnych území tvoriacich celok, najmenej tri tisíc obyvateľov a urbanisticky nesmie splývať s ostatnými časťami obce. „Už len pri počte obyvateľov, ktorých má Šalková podstatne menej ako je zákonom stanovený počet je bezpredmetné sa zaoberať otázkou odčlenenia. Ak by aj hypoteticky mala požadovaný počet ľudí, môže sa oddeliť len s účinnosťou ku dňu konania komunálnych volieb, čo je až v novembri roku 2014,“ povedal. Ako ďalej pokračoval návrh obísť trojtisícovú hranicu obyvateľov už predkladal minister vnútra Daniel Lipšic a to konkrétne v súvislosti s obcou Žehra na východnom Slovensku. Podmienkou však v takomto prípade by bolo minimálne trojmesačné porušovanie zákonov zo strany pôvodnej obce. „Tento zákon je však ešte behom na dlhé trate,“ povedal Rončák.
Nepustia ani invetície
Odčlenenie Šalkovej môže zmariť aj ďalšie ustanovenie zákona o obecnom zriadení, ktoré hovorí, že mesto nemožno rozdeliť ak do rozvoja odčleňovanej časti mesta boli vložené investície, od ktorých je mesto závislé. V prípade Šalkovej to môže byť priemyselný park či spomínaná skládka odpadu. Od Banskej Bystrice sa už v minulosti odčlenili aj iné mestské časti, dnes už samostatné obce Malachov, Hronsek, Vlkanová, Kynceľová a Nemce.
