ajinu, ktorá má iba 250 registrovaných hráčok. Členkou víťazného tímu bola aj mladá Banskobystričanka NIKOLA KALISKÁ.
Hoci Majstrovstvá sveta v hokejbale mužov a žien, ktoré sa konali 19. – 26. júna v Bratislave, nepútali takú pozornosť ako tie v hokeji, úspechy našej mužskej i ženskej reprezentácie sú obdivuhodné. Zlato a bronz zo svetového šampionátu získala krajina, ktorá má neporovnateľne menšiu členskú základňu ako hokejbalová veľmoc Kanada. Ako hodnotíš ty tento úspech?
- Získať zlatú medailu na svetovom šampionáte je určite obrovský úspech. Boli to moje prvé majstrovstvá sveta v hokejbale a navždy mi ostanú v pamäti. Atmosféra na štadióne bola perfektná a emócie po víťaznom finálovom zápase neopísateľné. Bol to kolektívny výkon, dievčatá na lavičke povzbudzovali tie na ihrisku, hráčky si navzájom pomáhali, bojovali o spoločný úspech, ktorý sa stal realitou.
Zaujímavosťou je, že na šampionáte si figurovala ako tretia brankárka, v hokeji ťa to zase ťahá viac do útoku a si centrom v ŽHK Iskra Banská Bystrica. Svedčí to tvojej všestrannosti, alebo je to skôr vec náhody?
- Začínala som s krasokorčulovaním, karate či futbalom. Napokon som však biele krasokorčule vymenila za tie hokejové. Zavadzali mi na nich tie zúbky. (smiech) K hokeju ma priviedol ocino, keď som mala 6 rokov. Zohnal mi výstroj a odvtedy sa tomuto športu venujem naplno. Minulý rok som bola v hokejovej reprezentácii do 18 rokov, teraz v hokejbalovej. Verím však, že zlatá medaila z domáceho šampionátu nebola mojim posledným úspechom a ešte nejaký úspech v hokeji či hokejbale dosiahnem.
Vráťme sa ešte k majstrovstvám sveta, ktoré sa skončili len nedávno. Do hry si zasiahla v dvoch zápasoch, proti Veľkej Británii a Maďarsku, a neinkasovala si ani gól. Bola si druhou najmladšou členkou víťazného tímu a pri skúsených hráčkach si zbierala cenné skúsenosti. Aké teda boli oslavy? Podobné tým mužským s príznačnou cigarou a šampanským?
- V tíme bolo veľa dievčat, ktoré som predtým nepoznala. Všetky sme však tvorili super kolektív, bez ohľadu na vek. A aké boli oslavy? Také, aké sa na majsterky sveta patrí. Nechýbalo šampanské, cigary, tanec a zábava do rána bieleho. Predsa len, zlaté medaily zo svetového šampionátu sú maximom, čo sa dá v tomto športe dosiahnuť.
Je ľahšie chytať góly v hokejbalovej bránke, alebo ich strieľať na ľade?
- Mňa baví jedno aj druhé. Pravdou je, že hokejbalová loptička sa ťažšie chytá, lebo odskakuje a nie je ju tak cítiť ako puk. Loptička môže ľahko zmeniť smer a odskočiť od lapačky. V hokeji je vzhľadom na niekoľkokilovú výstroj výhodou aj chladné prostredie a ľad, na ktorom sa dajú robiť sklzy.
Ako sa také útle žieňa ako ty dostalo do brány?
- Keď som mala 12 rokov, moja teta ma prihlásila do súťaže, v ktorej bola výhrou možnosť ísť si zatrénovať do Zvolena s hokejistami. A mňa vybrali. Okrem Riša Zedníka či Vlada Országha tam bol aj brankár Karol Križan, na ktorého som išla samostatné nájazdy. Práve vtedy sa vo mne prebudila zvedavosť, aké je to byť v bráne a odvtedy som tam.
Máš za sebou prvý ročník na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Ako vnímali tvoje úspechy spolužiaci?
- Všetci ma privítali, tešili sa so mnou, triedna učiteľka bola na mňa veľmi hrdá. Odfotili sme sa so zlatou medailou a občas si ma doberali slovami: „Ide majsterka sveta.“(smiech) Vo všeobecnosti je to príjemný pocit, ak vás ľudia spoznajú, vypýtajú si podpis.
Ako a kde relaxuje čerstvá majsterka sveta?
- Najväčším relaxom je pre mňa rybárčenie. Chystám sa preto na rybačku na Suchý vrch. Spoluhráčka Terézia Vajdová má tiež rybársky preukaz, takže mám pri tomto mojom hobby „parťáčku“. Na letnú dovolenku pri mori sa s rodinou nechystáme, keďže už začala letná príprava. Treba naberať kondíciu na novú sezónu.
Hokejisti veľmi letnú prípravu neobľubujú. Ako je to s tebou?
- Je to aj môj prípad. Najlepší z letnej prípravy je hokejbal. Každý sa však už teší na august, kedy vykorčuľujeme na ľad.
Aké sú ambície tvojho materského klubu ŽHK Iskra Banská Bystrica pred novou sezónou?
- V tíme by sme boli spokojné, ak by sme dosiahli umiestnenie do piateho miesta. To však nebude jednoduché. Od novej sezóny nás povedie trénerka Gabriela Sabolová, ktorá je zároveň manažérkou ženskej hokejbalovej reprezentácie. Verím, že spolu s ňou sa nám podarí naplniť naše ciele.