Obec hľadá možnosti, ako premnoženie diviakov riešiť.
STRELNÍKY. Hornatý charakter krajiny pri obci Strelníky vždy dotvárali aj úzke záhumienky, ktoré sa ťahali do kopcov. Tie však počas posledných rokoch výrazne zmenili svoj vzhľad a niekomu môžu pripomínať cirkusové oplotenie. Je to však momentálne jediná možnosť, ako sa ľudia môžu brániť nájazdom premnožených diviakov. Tie dokážu zemiakové políčka doslova celé rozryť a z úrody neostane takmer nič.
Starosta obce Ján Majer hľadá v spolupráci s poľovníckym združením možnosti, ako neželaným návštevníkom čeliť. „ Kedysi sme takýto problém nepoznali, objavil sa až v posledných dvoch – troch rokoch. Tohtoročnú sezónu však považujeme za úplnú katastrofu,“ dodal.
Obavy má z toho, aby ľudí boj s diviakmi nakoniec neomrzel, takže prestanú svoje políčka obhospodarovať a kosiť. „ To by bolo veľmi zlé. Naše okolie malo vždy charakter upravenej podhorskej poľnohospodárskej krajiny. Niektorí ľudia sú z toho unavení a povedali, nech radšej necháme chotár diviakom. “
Farebné a hrkotajúce záhumienky
Starosta ukazuje na úzke políčka, na ktorých vidno vynachádzavosť majiteľov. Na každom kúsku vejú vlajky, vyrobené z plastových vriec. Ako do nich zaveje vietor, vydávajú pomerne silný zvuk, ktorý má diviakov odplašiť. . Podobný účel majú novodobí strašiaci. Niekoľko pozväzovaných plechoviek od piva, či vrchnáky zo zaváracích pohárov. Nie vždy je to však záruka, že sa sem diviak nedostane. Východiskom by boli elektrické ohradníky, pre súkromníkov je to však pomerne drahá záležitosť.
Starosta hovorí, že situácia sa zhoršila po tom, čo poľnohospodárske družstvo ohradilo svoje rozsiahle pozemky elektrickými ohradníkmi. Práve sem zvykli diviaky chodiť, neskôr sa presťahovali na záhumienky súkromných majiteľov.
Presný počet diviakov, ktorý v okolí žije, môžu v obci iba odhadovať. Podľa starostu je to približne 5 – 6 prasníc s veľkým počtom mláďat. „Určitou výhodou je nočný spôsob života diviakov, takže k priamemu stretu s obyvateľmi zatiaľ neprišlo,“ dodal. A to i napriek tomu, že stopy po diviakov úž našli v predchádzajúcich týždňoch aj v blízkosti školy a školského dvora. Problémom podľa starostu je aj to, že diviaky neničia úrodu iba na malej ploche, ale robia škody na pomerne rozsiahlom teritóriu.
Pomôže iba súvislé oplotenie
Jozef Rosenberger z miestneho poľovníckeho združenia je presvedčený, že problém v budúcnosti nevyriešia malé oplotenia jednotlivých záhumienkov, ale iba súvislé elektrické ohradníky, riešené na väčšej ploche. „ Smerom od dediny by bol voľný prístup, keďže tadiaľ sa diviaky nedostanú. Z druhej strany by celú problémovú lokalitu chránilo elektrické oplotenie,“ dodal. K podobnému riešeniu už pristúpili aj v iných lokalitách Slovenska a ukazuje sa to ako efektívny spôsob.
Jozef Rosenberger dodal, že nemôžu celkom jednoznačne hovoriť o premnožení diviačej zvere. „ Dnešné problémy spôsobilo podľa mňa práve to, že družstevné polia sa ohradili a diviaky sa presunuli do iných lokalít,“ dodal.
Hoci čiastočne môžu pristúpiť aj k odstrelom, nie vždy je to východisko. Malé diviaky bez matky dokážu robiť ešte väčšiu škodu.
Dobrý bežec aj plavec
S diviakmi v súčasnosti bojujú viaceré regióny Slovenska. Diviak lesný, či podľa staršieho názvu sviňa divá sa pri bežných situáciách človeku radšej vyhne. Inak tomu môže byť, ak ide o zraneného jedinca, či samicu s mladými. V priemere dosahujú hmotnosť 50 – 190 kilogramov, sú výbornými bežcami aj plavcami. Hoci stretnutie s človekom je kvôli nočnému spôsobu ich života zriedkavé, môže byť nebezpečné. Samice, ktoré zvyknú mať od 4 – 12 mláďat sa zvyknú zoskupovať do čried.
