BANSKÁ BYSTRICA. Na Kališti sa dnes konal už šiesty ročník Stretnutia generácií. Podujatie, ktoré pripravil Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) v Banskej Bystrici spolu s Múzeom Slovenského národného povstania (SNP), BBSK, Mestom Banská Bystrica a ďalšími, je nielen dôstojnou spomienkou na obete a tých, ktorí prežili hrôzy vojny a znášali utrpenie vo vypálených obciach. Podľa organizátorov je aj mementom pre súčasnú a budúce generácie a "zároveň odsúdením všetkých prejavov znevažujúcich historické fakty a obetavosť účastníkov protifašistického odboja".
Banskobystrické Múzeum SNP spravuje Kalište ako svoju vysunutú expozíciu. Je to jedna z vyše stovky slovenských obcí a osád, ktoré fašisti počas druhej svetovej vojny vypálili. Nachádza sa v chránenej oblasti Národného parku Nízke Tatry. "Sú tam zrekonštruované dva domčeky, malá zvonička a základy zhorených obytných domov. Pripomínajú tragédiu, ktorá sa tu odohrala 18. marca 1945," priblížil publicista Fedor Mikovič. V roku 2007 Múzeum SNP sprístupnilo vo dvoch domčekoch novú expozíciu pod názvom Partizánska republika. Spolu s expozíciou sprístupnili aj nový pamätník. V roku 2008 múzeum sprístupnilo náučný chodník Kalištím s názvom Ako žili Kališťania.
Tvorí ho sedemnásť informačných tabúľ, ktoré sú umiestnené v areáli celej Národnej kultúrnej pamiatky. Niekdajšia uhliarska osada Kalište vznikla v roku 1525. V roku 1940 mala 209 obyvateľov. Počas SNP sa stala jedným z centier takzvanej Partizánskej republiky v Nízkych Tatrách. Obyvatelia obce prichýlili odporcov fašizmu a ľudí rasovo prenasledovaných. Bolo tu sídlo Štábu partizánskych jednotiek, ktoré sa neskôr presunuli k frontovej línii. Keď obec zostala bez ochrany, fašisti ju z pomsty za pomoc odboju vypálili. "Výsledok fašistického vyčíňania na Kališti bol otrasný - 18. marca 1945 v plameňoch zloby a nenávisti vzplanulo 36 stavieb, 46 obyvateľov osady a partizánov. Ušetrená zostala len kaplnka," dodal Mikovič. Priestor Kališťa sa podľa uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR) č. 24 zo dňa 27. februára 1961 stal Národnou kultúrnou pamiatkou.