BANSKÁ BYSTRICA. Napriek tomu, že aj tento rok bol mimoriadne daždivý, včelári v našom regióne sa naň sťažovať nemôžu. V kľúčových obdobiach znášky medu pršalo málo, takže o kvalitný slovenský med by v tomto roku núdza byť nemala. Výrazné regionálne rozdiely sú dané tým, že vo vyšších horských polohách pršalo veľa a bolo tu aj výrazne chladnejšie. Pavol Fiľo z regionálneho Slovenského zväzu včelárov (SZV) v Banskej Bystrici potvrdil, že sa jedná o lepší rok ako predchádzajúci: „ Pre včely bol dôležitejší priebeh počasia v máji a júni, ktorý umožnil slušné výnosy z jarných medov a agátu,“ dodal.
Lesný med je však podľa neho na mnohých miestach Slovenska poznačený výskytom takzvanej medovicovej znášky s podielom melicitózy . „Je to vyšší cukor, ktorý produkujú niektorí producenti medovice . Tento typ zloženého cukru má tendenciu rýchlo kryštalizovať aj priamo v úli, čo spôsobuje problémy s jeho vytáčaním,“ vysvetlil.
Títo producenti medovice boli v minulosti veľmi zriedkaví , ale v súčasnosti sa opakovane premnožujú, čo zrejme súvisí s globálnym otepľovaním.
Dobrý rok priniesol včelárom spokojnosť
Vo včelárskej rodine Jána a Daniela Mišániho v Čačíne tiež vládne spokojnosť. „ Vlani pršalo prakticky stále, čo nám prinieslo veľmi slabú včelársku sezónu. Možno najslabšiu za posledné polstoročie. Aj tento rok bol síce výrazne daždivý, no dlhodobo začalo pršať až po hlavnej sezóne,“ hovorí Ján Mišáni.
Keďže rodina s včelami už od jari kočuje, majú dostatok medu každého druhu. Lipového, kvetového, lesného, či agátového. „ Ten rozdiel sa dá vidieť napríklad na tom, že vlani sme mali repkového medu iba sedem kanví , teraz ich bolo dvadsať sedem,“ dodal včelár. Medobranie trvá od mája do augusta, teraz sa včelársky rok končí a včelári začínajú so zakrmovaním včiel. Neznamená to však, že by roboty ubudlo. „ Je to celoročná záležitosť, o včely sa treba starať nepretržite,“ hovoria včelári.
Včelárstvo sa dedí po meči
Ján Mišáni sa začal o včelárenie zaujímať už ako trinásťročný, hoci jeho otec viac inklinoval k poľovníctvu ako včeláreniu.
U známych však neraz pobehoval okolo včelínov. Nakoniec mu sľúbili, že mu jeden roj dajú. So starým otcom sa poň vybral na voze do Dolnú Mičinú a po čase mu pribudli ďalšie dva úle. Časom už mal 17 rodín, no práca okolo včiel sa mu zapáčila. Potreboval však o ich chove vedieť viac a viac. Našťastie na Strednej poľnohospodárskej škole v Brezne mali na majetkoch včely aj včelmajstra a podarilo sa mu veľa priučiť.
Počas vojny však rodiny o včely prišla a s novým chovom začal až v roku 1984. Odvtedy sa mu venuje bez prestávky, dnes sa včeláreniu venuje aj jeho syn Daniel.
„ Okolo včiel je roboty stále. Som na dôchodku, takže tejto práci venujem väčšinu svojho času,“ povedal. Včelie uštipnutia už po rokoch ani poriadne necítia. „ Minule sme však vyberali peľochyty a veru nás do nôh doštípali poriadne. Koľko ich bolo? Dvadsať, tridsať? Nepočítal som, pre také prípady máme po ruke vždy ocot. Ale veru, nespal som vtedy celú noc,“ hovorí.
Okrem medu vyrábajú v rodine aj propolis, vosk a peľ, ktoré sú veľmi žiadané hlavne vo farmaceutickom priemysle a kozmetike.
