Uprednostňuje dlhšiu trať, zároveň však nevylučuje, že na oboch môže siahať rovnocenne až tam, kam 'oko dovidí'. Na medaily. „Pôjdem obe trate, táto krátka veta vo mne rezonovala už dávnejšie," vysvetľoval pozadie rozhodnutia. „Dvojboj sa zrodil v mojej hlave a dozrel po Európskom pohári pri konzultácii s trénerom. Ukázalo sa, že som silný aj na dvadsiatke, no úplne som sa definitívne rozhodol až počas prípravy, keď som sa v špeciálnom tempe cítil dokonca lepšie ako na päťdesiatke. Rysuje sa aj zaujímavé umiestenie. Päťdesiatka je moja priorita, vo svetových tabuľkách som tretí, viem však, že niektorí borci päťdesiatku nešliapali a tabuľky sú skreslené aj podmienkami, v akých štartovali. Ja budem patriť medzi kandidátov na medailu, to je podstatné."
V sezóne sa dosiaľ najlepšie naladil. „Aj s najväčšími očakávaniami, s výbornou formou. Som rád, že pozitívna vlna z jari funguje, dokonca mi dopriala aj v príprave s teplom tesne pred odletom. Počasie bude najdôležitejší faktor, ktorý ovplyvní všetkých. Budeme mať rovnaké podmienky, no ja som aj zistil za tie roky, že nie je najdôležitejšie sa na ne pripraviť, dôležitejšie je mať natrénované, potom aj teplo na mňa inak vplýva."
Na mapke si trať v Dägu Matej Tóth často premietal. „Dokonca s budovami a cestou. Keď to bude ten okruh ako na Svetovej univerziáde pred ôsmimi rokmi, je dostatočne široký. Predpokladám roztrúsenosť, čo mne príliš nevyhovuje, no nie sú tam prevýšenia. Podľa priebehu pretekov a počasia, ktoré veští dážď a búrky, sa zariadim." Svetová univerziáda v Dägu, dávna minulosť. „Vtedy som bol neskúsený, prvým rokom dvadsiatkár, bola to pre mňa relatívne dlhá trať, teraz ju vnímam ako šprint. Mal som po nej ako starec vyžmýkanú pokožku na prstoch, také bolo vlhko a teplo. Viem si to živo predstaviť, no odvtedy som zvládol aj Osaku, Peking a ďalšie horúčavy."
Istá výhoda domáceho prostredia pre Ázijcov nie je podľa Mateja Tótha až taká dôležitá. „Z histórie sa možno poučiť, Japonci napríklad v Osake vybuchli, predpokladám, že u Ázijcov nastane aj premotivovanie. Budú mať pár percent výhody navyše, no Európania sa vynasnažia im život znepríjemniť." Mateja Tótha sa vraj často pýtali, ako vníma pozíciu ťahúňa výpravy. „Ja chcem byť do šiesteho miesta, čo je blízko k medaile. Po Dudinciach som sa s tým neustále vyrovnával, že patrím medzi favoritov. Atletika je individuálny šport, sústredím sa hlavne na seba, na svoj najlepší výkon, iné reči ma nezaujímajú. A nebude to len na mne, ale aj na Klocovej, Velďákovej a verím aj Charfreitagovi. Podľa mňa môže byť Dägu pre nás Slovákov úspešný šampionát."
Desiatka v súčte umiestení na oboch tratiach Mateja Tótha láka. „Bolo by to perfektné. Všetkými desiatimi by som to bral, či päť plus päť, alebo tri plus sedem a ponúkajú sa aj ďalšie varianty." Tréner Juraj Benčík by najradšej zažil známu scénu, keď objíma v cieli svojho zverenca. „Ak by súčet umiestení bol do desať, objatie by bolo naozaj veľké. Podľa toho, ako sme trénovali a aké má Maťo výsledky, ambície nemôžu byť len dôjsť do cieľa, alebo byť v polovici. Siahajú na popredné umiestenia, aj medailové. Budeme sa na ne snažiť dosiahnuť, no koľko ovocia si utrhneme, sa ukáže až možno na poslednom kilometri. Nezabúdajme, že sme ďaleko od domova, v ťažkých klimatických podmienkach, keby sme boli doma v Dudinciach, trúfal by som si povedať, že ideme na zlato."
Juraj Benčík zažije to, po čom ako tréner vždy túžil. „U Maťa si vychutnávam vzácnu univerzálnosť od troch do 50 km. Aj Igor Kollár mal taký nábeh, no mentálne na to na rozdiel od Mateja nemal. A pridávajú sa aj ďalšie cenné vlastnosti, Maťo v tréningu drie, vie čo chce a ja som rád, že som sa dožil takéhoto pána chodca." Sezóna presvedčila aj Juraja Benčíka. „Jožo Pribilinec mal 28, keď vyskočil na zlaté výslnie, v rovnakom veku by chcel rovnako uspieť taktiež v Kórei aj Matej Tóth. Pribilinec tiež dlho dozrieval na olympijské zlato, vrátane zaúch, keď sa svet vinou politiky nemohol dvakrát za sebou zísť na olympiáde. U Maťa zavážila v jeho plánoch univerziálnosť, museli sme sa zamerať na rozvoj špeciálneho tempa a pracovitosť mu umožnila vyšvihnúť sa hore na oboch tratiach. Môže sa stať, že Maťo bude útočiť na rekordnú slovensku métu aj na dvadsiatke, dnes už dokáže zdolať aj borcov, ktorí majú osobáky začínajúce číslami 1:17. Podstúpi pozoruhodný dvojboj, už na olympiáde v Pekingu som mal oň záujem. Veľmi som chcel, aby štartoval na oboch tratiach, no bolo treba, aby to dozrelo aj u neho samého."
Dusnej klímy sa Juraj Benčík neobáva, rešpekt k nej si však uchováva. „Som rád, že po sústredení v Tatrách, kde sa ťažko dočkáte horúčav, sme si ich užili doma v Banskej Bystrici. Takže prechod do Dägu nespôsobí pre organizmus šok. Bude to náročné pre organizmus, hlavne čo sa týka vysokej vlhkosti, no týždeň je dostatočný na to, aby veľa vstrebal a prispôsobil sa. Niekto bude vo väčšej výhode, no my z toho obavy nemáme. vypracovali sme si osvedčený model občerstvovania a sme pripravení aj na iné situácie, s pružnosťou na ne reagovať. Každé preteky sú iné, možno bude treba ľadovať, inú hustotu pri pití namixovať. Veľmi dôležité bude občerstvovanie priamo v pretekoch."
Slovenská chôdza v celoplošnom ponímaní nie je podľa Juraja Benčíka v chúlostivej situácii. „Na mládežníckych podujatiach sme tohto roku obstáli, vždy sme končili v popredí bilancie našich výprav. Ja s mojím synom Romanom môžem ísť doma na pivo len vtedy, ak budem vo výsledkoch svojich zverencov lepší ako bol on. Radi by sme nahradili kladivárov, doterajších ťahúňov, ideálne by bolo, keby sme sa k nim pridali. Czaková je nováčik, hlavné bude u nej preteky dokočiť a skončiť blízko v polovici. Kučmín v Osake pred štyrmi rokmi súboj s časom nedokončil, teraz mal zdravotné problémy, usilovať sa bude o umiestenie v druhej desiatke, a to isté platí pre Bátovského."
