Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Udržať sa v tyle nemeckej armády dva mesiace bol veľký výkon

Rozhovor s riaditeľom Múzea SNP Stanislavom Mičevom.

BANSKÁ BYSTRICA. Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944. Riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev považuje tento dátum za najvýznamnejší, pokiaľ ide o novodobé dejiny Slovenska. "Dokázali sme si brániť vlastné územie, a to je taká vec v dejinách, ktorá má svoj význam. Dokázali sme povedať nie nacizmu a postavili sme sa po boku spojencov, ktorí bojovali za demokratickú Európu," uviedol Mičev v rozhovore v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky...

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa podľa vás v súčasnosti zmenilo vnímanie SNP z hľadiska verejnosti oproti tomu, ako bolo možno vnímané v minulosti?

- Súvisí to skôr so zmenou politického systému, ako s odstupom času od dejinnej udalosti takej významnej, akou bolo SNP. Ja si myslím, že hlavne začiatkom 90. rokov, keď došlo k zmene spoločenského systému, tak bol odklon, hlavne u mladej generácii vzťah k SNP nebol taký, ako by sme si my historici predstavovali. Ale hlavne v poslednom desaťročí, po roku 2000 alebo aj trochu predtým, začíname badať zvýšený záujem mladej generácie o SNP a dejiny 2. svetovej vojny. Prejavuje sa to aj v tom, že množstvo mladých ľudí vytvára kluby, napríklad vojenskej histórie, alebo vzťahujúce sa k histórii 2. svetovej vojny, a zaoberajú sa touto problematikou veľmi intenzívne. Smeruje to aj k tomu, že sa zvyšuje návštevnosť v Múzeu SNP a záujem o expozíciu. A pritom by to malo byť práve naopak. Keďže expozícia bola otvorená v roku 2004, dalo by sa očakávať, že bude znížený záujem návštevníkov, keďže už mnohí na Slovensku ju videli. Ten jav je opačný a nám návštevníkov stálej expozície pribúda. A pribúda ich aj na našich akciách, ktoré sa snažíme robiť mimo Múzea SNP, tam je návštevnosť veľmi výrazne zvýšená oproti predchádzajúcim rokom.

Skryť Vypnúť reklamu

Teda je záujem o túto našu históriu zo strany mladej generácie.

- Práveže toto nás začína tešiť, pretože je tu množstvo mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o konkrétne veci z 2. svetovej vojny. Niektorí sa venujú zbraniam, niektorí uniformám, iní sa venujú práve nejakej osobnosti v daných dejinách. Chodia k nám, aby sa o tom dozvedeli čím viac, či už do archívu, alebo do expozície. A pritom, nie sú to profesionálni historici, ale tzv. hobisti, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú.

Čo je vlastne dôvodom tohto zvýšeného záujmu?

-Je to o tom, že dejiny SNP a 2. svetovej vojny sa objektivizovali. Vykladajú sa tak, ako to v skutočnosti bolo. Ide o to, že je celkom jasné - veď v dejinách to aj tak bolo, len ten výklad bol iný - že kľúčovú úlohu pri SNP zohrali armáda a armádne zložky, lebo bez nich by to nebolo jednoducho možné. A to politikum sa z toho vytráca, už to začínajú byť celkom normálne dejiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Píšu sa knihy, ktoré nanovo objasňujú informácie o povstaní?

-My sme napríklad vydali pri 65. výročí veľké dejiny povstania SNP 44, do ktorých prispeli, myslím si, tí najvýznamnejší historici, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. Z vojenského historického ústavu, z akadémie vied a od nás. A tam, hlavne na množstve dokumentačného materiálu, fotografií, ktoré sme v tej knihe zverejnili, sme sa snažili ukázať objektívny pohľad na SNP. Týmto smerom sa zameriavajú aj naše vedecké konferencie, keď sme otvorili aj také témy, ktoré trochu niektorých šteklili. Zaoberali sme sa kolaboráciou a odbojom, ako protikladmi tí, ktorí kolaborovali s nacistickým Nemeckom, a tí, ktorí boli v odboji. O tom sa predtým nehovorilo, lebo každá krajina má svojich aj takých, aj takých a, jednoducho, treba o tom otvorene hovoriť. Robili sme konferenciu o Varšavskom povstaní a SNP, kde sme hľadali paralely a rozdiely medzi týmito dvoma najväčšími povstaniami proti fašizmu v Európe. Tohto roku v septembri ideme na konferenciu do Rumunska, kde budeme hovoriť o rumunskom prevrate z 23. augusta a jeho dopadoch na SNP a vôbec na priebeh 2. svetovej vojny. Čiže otvárame také témy, ktoré sa doteraz veľmi neriešili, a ktoré verejnosť zaujímajú.

Objavili sa o povstaní nejaké nové skutočnosti, ktoré, povedzme, vyvrátili nejaký fakt?

-Nemyslím si, že by boli nejaké dôkazy, ktoré by zvrátili niektoré skutočnosti z historického hľadiska. Ak sa do osemdesiat deviateho nič nemohlo povedať o povstaní bez toho, že by ste nezdôrazňovali vedúcu úlohu komunistickej strany v odboji, tak je celkom jasné, že v odboji bolo množstvo iných zložiek okrem komunistov, ktoré sa aktívne podieľali na protifašistickom odboji. Najvýznamnejšiu úlohu zohrala armáda a jej velitelia Golian a Viest. To bolo jasné už aj predtým, ale jednoducho, nedalo sa to tak interpretovať. Aj tu však treba povedať, že vyšli mnohé štúdie, aj pred rokom 1989, ktoré túto problematiku objasňovali. Aj my sme k nim pripravili mnohé veci, ktoré odhaľujú ich život, akým spôsobom pripravovali povstanie, ako sa na ňom podieľali. A toto je tiež úloha histórie, aby pravdivo zobrazila veci, ktoré sa vtedy skutočne stali.

O tom, že povstanie sa začalo, rozhodla aj blízkosť Červenej armády?

-Bola príhodná situácia v tom, že blízko našich hraníc boli vojská Sovietskeho zväzu. Inak by sa to povstanie, samozrejme, ani nezačalo. Ono sa malo aj začať neskôr. Ale tým, že Nemci začali okupovať naše územie, muselo sa začať 29. augusta. Lebo ráno 29. augusta nacisti prekročili hranice Slovenska. No a ja tento dátum považujem za dôležitý už len preto, že nie je veľa dátumov v slovenských dejinách, kedy sme sa dokázali postaviť proti okupácii vlastného územia cudzou mocnosťou. Nech už hovorí kto chce - čo chce, nacistické Nemecko vtedy bolo ešte stále veľmi silné. Ale napriek tomu sa tu našli ľudia, ktorí si povedali: "Nie okupácia" a bránili sa. Keď si zoberiete, v slovenských dejinách takýto iný dátum ani nepoznáme. Preto je to veľký dátum pre slovenské dejiny, že konečne ten národ a tí ľudia - nebola to vláda vtedajšia - ale boli to zodpovední ľudia, ktorí vedeli, že vlastné územie si treba brániť. Myslím, že to bol jeden z nemeckých vojenských stratégov, ktorý povedal, že národ, ktorý si nebráni vlastné územie, si nezaslúži vlastný štát. Lebo asi je to tak, musíte si ho brániť, keď vás niekto napadne. A 29. august je jasným signálom, že slovenský národ dozrel a bránil si vlastné územie pred okupáciou cudzou mocnosťou.

Z akého dôvodu sa uvádza, že Banská Bystrica bola centrom povstania? Čo kľúčové sa tu dialo?

-Po prvé, vyplynulo to z toho, že veliteľstvo pozemného vojska bolo dislokované v Banskej Bystrici. A práve veliteľ pozemného vojska Golian bol určený ako veliteľ povstania. Druhá vec je strategická poloha Banskej Bystrice v horách. Viete, začať povstanie v Bratislave je absolútny nezmysel, to je jasné. Bystrica bola z hľadiska obrany územia ideálna, známy trojuholník - Bystrica, Zvolen, Brezno, ten sa dal brániť. Zo strategických dôvodov bolo celkom jasné, že Bystrica je dobrá. Mala ďalšiu veľmi významnú vec, že tu bola Dubová, čiže zásobáreň pre pohonné látky. A tu vznikli aj najvýznamnejšie politické orgány, Slovenská národná rada (SNR), atď.

Aký vplyv malo SNP na súčasné politické usporiadanie a na naše spolužitie s Čechmi?

-Poviem to trochu inak. Samotná Európska únia (EÚ) je výsledkom 2. svetovej vojny. Pretože dvaja najväčší rivali v 2. svetovej vojne, Francúzsko a Nemecko, sa stali iniciátormi založenia EÚ, aby predišli týmto nezmyselným konfliktom na európskej pôde. A zdá sa, že napriek ekonomickým problémom, a neviem čomu všetkému, EÚ je podľa mňa veľmi dobrá záležitosť, čo sa týka politiky, spoločenského súžitia národov v Európe. A je to asi jediná cesta pre Európu, aby sa vyvarovala takýchto nezmyselných konfliktov. Čo sa týka postavenia slovensko-českého, tak SNP je začiatok cesty k federácii a k samostatnému demokratickému Slovensku dnešných dní. Keď si človek len trochu historicky zoberie, ako sa to vyvíjalo, tak bez SNP by táto cesta bola dlhšia a nie taká, aká bola. Čiže rok 68 - prijatie zákona o federatívnom usporiadaní, a potom samostatné Slovensko od 1.1.1993 je jednou z tých vecí, ktorým predchádzalo SNP, celkom jasné.

Aké krajiny sa na oslavách SNP zúčastňujú prostredníctvom veľvyslanectiev a aké dôvody ich k tomu vedú? Chcú vzdať len úctu alebo sú so SNP aj priamo prepojené?

-Ja sa vrátim k jednej udalosti, ktorá tu v médiách rezonovala pre mňa zaujímavým spôsobom. A to bola návšteva českého prezidenta, pána Václava Klausa v Banskej Bystrici. Pán prezident Českej republiky ako oficiálny predstaviteľ nášho najbližšieho spojenca prišiel do Múzea SNP a položil tu veniec pri oficiálnej návšteve. Ani jedno médium na Slovensku neuverejnilo túto informáciu. Ale všetky médiá do jedného uverejnili informáciu, že vypil borovičku na Námestí SNP. Čiže povedzme si, aké sú správy. Čo je toto za nezmysel. Ak príde najvyšší predstaviteľ susedného štátu a položí tu veniec pri Múzeu SNP, to nie je dôležité? Je to dôležité. Pretože sa jasne hlási k antifašistickému odkazu a k spoločnému boju proti fašizmu a prišiel si uctiť ľudí, ktorí tu dokázali pred tými 67 rokmi riskovať vlastný život, aby zachránili demokraciu. To je to gesto.

Aké krajiny bývajú zastúpené v rámci osláv SNP?

-Keď sa pýtate na veľvyslanectvá, absolútne bežná je účasť štyroch veľmocí, ktoré boli spojencami v 2. svetovej vojne. To znamená, Ruska, ako nástupníckeho štátu Sovietskeho zväzu, aj Ukrajiny aj Bieloruska, samozrejme. USA, Francúzska, Veľkej Británie, na úrovni veľvyslancov. Ešte sa nestalo, že by boli na nižšej úrovni, skoro vždy je to tak. Sú tu ďalšie štáty, ktoré sem bežne chodia, vrátane Nemecka, ktoré bolo na druhej strane a ďalších krajín. Tohto roku napríklad Egypt, Indonézia, Cyprus, keby som také trochu exotickejšie krajiny menoval. Všetky európske, ktoré sú v EÚ, v podstate ani jednu nemáme, ktorá by tu nebola. A je to skutočne na úrovni veľvyslanca, ak je na dovolenke, jeho zástupcu. Buď vojenského alebo civilného, čiže chargé d'affaires alebo vojenského pridelenca. A všetci tu chcú položiť veniec a aj to tak robia. Nevidím na Slovensku jednu paralelu, čo sa týka kladenia alebo pietnych aktov, ktorá by bola porovnateľná s 29. augustom. Ak mi ju niekto povie, tak rád dám klobúk dole. Ale malo by to tak byť nielen 29. augusta, ale pri všetkých piatich štátnych sviatkoch v SR, ktoré existujú.

Podľa vás prikladajú Slováci patričný význam tomuto dátumu?

-Pred pár rokmi Ústav politických vied akadémie vied, myslím, že to bolo niekedy koncom 90. rokov, robil výskum a bola tam aj jedna z otázok či má alebo nemá byť SNP štátnym sviatkom. Boli tam otázky aj k ostatným štátnym sviatkom - 83 percent sa vyslovilo za to, že SNP má byť štátnym sviatkom. Bol to ďaleko najvyšší podiel oproti ostatným štátnym sviatkom. To znamená, že absolútna väčšina ľudí si myslí, že 29. august je veľmi významným počinom v slovenských dejinách. Samozrejme, nájdu sa aj ľudia, ktorí si myslia, že to tak nemá byť. Tá téza, ktorú niektorí hovoria, že sme zradili vlastný štát a prihlásili sa k československej štátnosti, je podľa mňa absolútny nezmysel. Lebo my sme sa prihlásili k demokracii. A jedinou cestou k demokracii bolo prihlásiť sa k Československej republike. A v tom je ďalšia veľkosť, že ani nepoznám možno v dejinách, že by niekto obetoval vlastnú štátnosť na to, aby zachránil demokraciu. My sme to urobili. To je ďalšia významná vec, čo sa týka SNP.

Myslíte, že generáciu, ktorú tvoria napríklad dnešní tridsiatnici, škola i spoločnosť dostatočne informovali o tomto úseku našich dejín?

-Je to úloha školy, ale my často mnohým takýmto významným udalostiam neprikladáme dostatočný význam. Určite, bez pochopenia dejín 20. storočia sa nedajú pochopiť dejiny Slovenska a samostatného Slovenska už vôbec nie. Ja si myslím, že vôbec je dlh slovenského školstva pri vyučovaní 20. storočia veľký oproti tomu, čo by malo v skutočnosti byť. Ja si myslím, že je síce dobré vedieť svoju dávnu históriu, ale len tá najnovšia prináša niečo také, čo má vplyv aj na našu súčasnosť. A práve preto si myslím, že viac pozornosti by sa malo venovať vôbec vyučovaniu dejín 20. storočia na školách, ako sa venuje teraz. Väčšinou prídeme k tomu, že ľudia, ktorí sa venujú tejto problematike, ako som vám hovoril, že množstvo mladých ľudí sa tomu začína venovať - sa tomu venujú skôr ako koníčku, z vlastného záujmu a nemajú ten základ zo školy, ako by mali mať. My sa snažíme tiež nejaké veci robiť, ale je to zložité. Tak pre školstvo, ako aj pre nás.

A spoločnosť?

-Viete, podľa mňa je tu aj dlh verejnoprávnych médií dosť význačný. Natáčame síce aj my v koprodukcii s STV nejaké dokumentárne filmy. Myslím si, že táto spoločnosť je dlžná vlastným ľuďom, aby im hovorila o histórii aj prostredníctvom napríklad verejnoprávnej televízie a ďaleko viac priestoru by sa tomu malo venovať. Teraz sledujem tú diskusiu okolo klesajúceho čísla sledovanosti slovenskej televízie a výzvy, aby robili nejaké komerčnejšie programy, aby sa zvýšila sledovanosť. Toto by asi úloha verejnoprávnej televízie nemala byť. Ale práve táto - výchovná, vzdelávacia. Vidíte napríklad v Českej republike, čo urobil teraz film Lidice s českým povedomím a ako sa to sleduje. A u nás nič také, bohužiaľ, nevzniklo, čo by takto zobudilo celú spoločnosť. A je to podľa mňa asi na škodu.

Myslíte, že prilákate ľudí na oslavy SNP aj vďaka atrakciám, akou je napríklad vlak Štefánik?

-Presne toto je aj jeden zo zámerov, samozrejme. Tá animovaná alebo živá história je veľmi zaujímavá pre návštevníkov, a myslím si, že to je prostriedok, ako dotiahnuť mladých ľudí aj k záujmu o históriu. Lebo kto si vie - a chvalabohu, nikto z mladých ľudí si nevie predstaviť - čo bola vojna. Ale keď vidíte pancierový vlak s náletmi lietadiel a bojujúcich ľudí proti sebe, tak si viete predstaviť, ako to asi vyzeralo. A to je iba slabá napodobenina skutočnosti, to čo môžeme ukázať. Keď sme vlani robili prepad pancierového vlaku Štefánik v Dobrej Nive, tak napriek zlému počasiu prišlo 10.000 ľudí. A presne takéto skúsenosti máme zo Starej Kremničky, kde rok predtým bolo 7000 - 8000 ľudí. Myslím si, že pancierový vlak Štefánik aj z hľadiska nie prezentácie múzea, ale prezentácie SR zaznamenáva mimoriadny úspech. Je to jediný funkčný pancierový vlak z 2. svetovej vojny, aj s originálnymi vozňami, ktorý funguje a môže byť ukázaný. My si ani možno na Slovensku neuvedomujeme dosah tejto veci, ale pozrite si internetové stránky v západnej Európe. Sme na väčšine stránok záujmových organizácií, ktoré sa tým zaoberajú.

Považujete 29. august za najdôležitejší dátum v našej novodobej histórii?

-Ja osobne áno, aj zo svojho povolania to považujem za najvýznamnejší dátum novodobých dejín Slovenska. Už len pre to, čo som povedal, dokázali sme si brániť vlastné územie, a to je taká vec v dejinách, ktorá má svoj význam. Dokázali sme povedať nie nacizmu a postavili sme sa po boku spojencov, ktorí bojovali za demokratickú Európu. Že to dopadlo v dejinách inak a nakoniec tu bol nastolený ďalší režim, tak to už nie je vec tých ľudí, ktorí boli v povstaní. To nebolo cieľom SNP.

Priblížte to.

-Niektorí sa, samozrejme, do komunistického systému zapojili. Ale väčšinu z nich - a všimnite si ako to je, že ľudia, ktorí po roku 1948 aj boli členmi komunistickej strany a zúčastnili sa povstania, sa stali obeťami toho režimu. Vrátane Gustáva Husáka, Laca Novomeského, Vlada Clementisa, keď už komunistov len budem menovať. Nehovoriac už Heliodor Píka, ktorý bol šéfom našej vojenskej misie v Moskve, ktorého popravili. Rôznych povstaleckých veliteľov, ktorí boli degradovaní a na celé roky nemohli vykonávať žiadne povolania, členov SNR, ktorí boli skoro všetci proskribovaní. Takže spájať ich s režimom po štyridsiatom ôsmom je absolútny nezmysel. Niektorí historici to bez mihnutia oka spájajú a je to totálny nezmysel. Máme v platnosti zákon o protikomunistickom odboji, kde začiatok protikomunistického odboja je položený, myslím, k 6. októbru 1944, keď náš armádny zbor prekročil hranice. To znamená, že pri tomto výklade všetci tí, ktorí od 6. októbra 1944 bojovali proti komunizmu, vrátane členov POHG (Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy, pozn. TASR), ktorí vraždili v Kremničke, tak sú členmi protikomunistického odboja? To je totálny nezmysel. Ak má byť protikomunistický odboj, tak má byť od februára 48.

Ako vnímajú zahraniční historici SNP?

-Západní aj východní historici, to je jedno, tí, ktorí sa zaoberajú 2. svetovou vojnou, považujú SNP za jedno z dvoch najvýznamnejších protifašistických povstaní v Európe a porovnateľné s Varšavským povstaním. Samozrejme, Nemci Varšavu zrovnali so zemou a zavraždili množstvo ľudí a u nás to tak neprebiehalo, ale čo sa týka vojenského odporu, tak dva mesiace sa udržať v tyle nemeckej armády, tak to bol veľký výkon.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  2. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  5. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 45 247
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 15 063
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 14 784
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 735
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 13 502
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 849
  7. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 11 460
  8. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 11 365
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 251
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 963
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Sme v obrazoch

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Osobnosti, Fotky, Fotografie a fotogalérie

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Muž z Valaskej má poriadny problém: Jazdil bez dokladov a pod vplyvom drog

Obvinili ho z marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Stredoslovenské múzeum pripravuje modernizáciu stálej expozície za viac ako 350-tisíc eur

Rekonštrukciou fasády Thurzovho domu na Námestí SNP v Banskej Bystrici sa zámery vedenia Stredoslovenského múzea nekončia.

K unikátom Thurzovho domu patrí Zelená sieň

K peľu tráv pribúda v ovzduší jeden z najsilnejších alergénov leta – peľ paliny

V uplynulých dňoch dominoval v ovzduší na celom území Slovenska peľ slabšie alergizujúcej pŕhľavy spolu so silne alergizujúcim peľom tráv z čeľade lipnicovitých.

Život alergika je veľmi obmedzujúci.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Kamionistovi z Trenčína, ktorý chcel prejsť cez cyklomost, hrozí 10 rokov väzenia

Vyšetrovateľ polície obvinil 30-ročného Martina K. zo všeobecného ohrozenia. Hrozí mu trest odňatia slobody na štyri až desať rokov.

Nezvestného Mareka Michalíka z Kostolca vypátrali

Polícia odvolala pátranie po nezvestnom 35-ročnom Marekovi Michalíkovi s trvalým pobytom v Kostolci v okrese Považská Bystrica.

Už ste čítali?