BANSKÁ BYSTRICA. Historicko – archeologická sonda do takmer zabudnutých dejín mikroregiónu Pod Panským dielom. Taký je podtitul publikácie, ktorú predstavili po prvý krát počas nedávnych dní obce Baláže. Publikácia mapuje známe i biele miesta histórie obcí, ktoré spája majestátny vrch Panský diel. Ide o Baláže, Kynceľovú, Nemce, Podkonice, Priechod, Selce, Sásovú, Senicu, Slovenskú Ľupču , či Španiu Dolinu. „ Cieľom publikácie bolo nielen priniesť výsledky bádania archeológov a historikov z minulosti, ale tiež viaceré nové poznatky. Zároveň je našim cieľom podnietiť ľudí, aby sa viac zaujímali o to, ako žili ich predkovia, čím sa zaoberali a aké cenné lokality sa v okolí obcí nachádzajú,“ povedal autor.
Publikácia sa venuje obdobiu najstaršieho osídlenia nášho regiónu od doby kamennej približne po príchod prvých slovanských kmeňov. „ Popri historických faktoch sme sa snažili v publikácii priblížiť aj život jednotlivých kultúr a etník, ktoré sa podieľali na vývoji regiónu. Od neolitických, eneolitických spoločenstiev, cez kultúry doby bronzovej až po prvé známe etniká Skýtov, Dákov, Keltov, či Germánov,“ dodal.
Archeologické Eldorádo
Región pod Panským dielom Jozef Stankoviansky prirovnáva k akémusi archeologickému Eldorádu. Nachádza sa tu viacero lokalít, ktoré by si zaslúžili podrobný archeologický výskum. Hoci význam regiónu úzko nadväzoval na strategickú Zvolenskú kotlinu, viaceré lokality dodnes nie sú dostatočne preskúmané.
K najzaujímavejším náleziskám patrí archeologická lokalita Hrádok pri Balážoch, ktorá bola podľa dostupných historických prameňov obývaná už v období ľudu popolnicových polí a v dobe laténskej.
Tri roky skúmania
Jozef Stankoviansky dodáva, že zbieranie podkladov pre vydanie publikácie trvalo približne tri roky. „ Boli to dlhé hodiny štúdia historických a archívnych materiálov, rešeršovania, ale tiež skúmania jednotlivých lokalít,“ dodal.
V pátraní po histórii regiónu chce pokračovať aj v budúcnosti, lebo archeológiu považuje za niečo, čo mu určilo životný osud. A to napriek tomu, že nie všetci profesionálni archeológovia sa na archeológov – amatérov pozerajú rovnakým metrom. Na jednej strane im vyčítajú ničenie archeologických nálezísk, na strane druhej pripúšťajú, že existujú aj amatérski archeológovia, ktorí majú dostatočný prehľad o archeológii a ich prácu neraz využívajú aj profesionálni archeológovia.
Jozef Stankoviansky sa tiež prikláňa k názoru, že keby malo Slovensko kvalitnejšiu legislatívu napríklad vo vzťahu k detektoristom a historickým nálezom, tento problém a v niektorých prípadoch aj určitá nevraživosť medzi profesionálmi a amatérmi by nemusela existovať.
Viac sa dočítate v najnovšom vydaní MY - Banskobystrické noviny
