Článok pokračuje pod video reklamou
BREZNO. Dodávateľ rekonštrukcie severnej časti Námestia M. R. Štefánika v Brezne Eurovia má zhruba tri mesiace na to, aby ju ukončil v zmluvnom termíne.
Rysuje sa, že mesto koordinuje postup hlavných prác tak, aby ich nenarušila nadchádzajúca jeseň a neisté počasie. Dláždenie chodníkov po obvode námestia, parkovacích miest, pred hotelom Ďumbier, v parku a finálnu úpravu jednosmernej komunikácie chce mať za sebou do konca októbra.
Získa tak ešte dostatok času na prípadné odstraňovanie chýb, nedorobkov, no hlavne na rekonštrukciu parku a parkovej zelene.
Malý les sa stráca
Pýcha Brezna, malý les z javorov, ihličnanov a líp v centre mesta, vzbudzuje v týchto dňoch dojem, že sa stráca.
Faktom je, že niekoľko rokov potrvá, kým v parku preriedenom výrubmi vyrastú nové jedince. Podľa našich informácií, ktoré nám potvrdila aj Elena Gregorová, vedúca odboru rozvoja mesta, stavebného poriadku a životného prostredia MsÚ Brezno, sú dokonca prípady, kde náhradná výsadba javorov guľovitých nepripadá do úvahy, hoci v projekte figurujú.
Sú totiž zakreslené na miestach, pod ktorými vedú inžinierske siete. „Neviem ako bol preskúmaný terén. V každom prípade chcem, aby sme im našli iné vhodné stanovištia,“ povedala.
Sever breznianskeho námestia má po dokončení vizuálne korešpondovať s jeho južnou časťou. V princípe to tak vyzerá, v detailoch už menej. Svedčí o tom napríklad rozdielny materiál obrubníkov pri hlavnej ceste, farebnosť dlažby, riešenie miest pre osadenie lavičiek a podobne.
Otázkou je, či sa konečné dielo navrhnuté architektom zhodne s estetickým cítením a vnímaním priestoru väčšiny obyvateľov.
Kto chce vidieť, nepozerá cez prekážky
Novým prvkom v rámci súčasnej rekonštrukcie bude pás zelene za rímskokatolíckym kostolom, oddeľujúci historický park od parkoviska áut. Mali by doňho vysadiť agáty.
Podľa prvotného zdôvodnenia, ktoré sme uverejnili v začiatkoch prác, hlavnú rolu pri výbere dreviny zohrala jej schopnosť absorbovať exhaláty výfukových plynov, čiže chrániť stromy a parkovú zeleň pred nežiaducimi vplyvmi. Podľa najnovšej verzie aj pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, agáty volili pre riedke koruny, ktoré by nemali prekážať vo výhľade na pamiatkovú zónu mesta, ani do parku. Projekt uvažoval aj výsadbe niekoľkých sakúr po obvode parku.
„Ak berieme námestie ako kompatibilný, navyše historický celok, nevidím dôvod „spestrovať“ho drevinami ktoré sú v regióne cudzie. Tým menej japonskými čerešňami. Budem sa snažiť, aby sme sa s pamiatkármi dohodli na stromoch, ktoré patria do prírodného prostredia Nízkych Tatier ako autochtónne dreviny nie naopak,“ povedala v súvislosti s témou Gregorová.
