BANSKÁ BYSTRICA. Obytné zóny v Banskej Bystrici sa pomaly ale isto rozširujú. Môže za to najmä individuálna bytová výstavba v častiach ako Pršianska terasa, Stupy, Slnečné stráne, Klinčok či Rakytovce. Na mape mesta tak pribudne ďalších dvanásť novovzniknutých ulíc.
„Názvy navrhovali členovia komisie pre pamätihodnosti a občania. Snažili sme zachovať princíp hniezdenia názvov v jednotlivých lokalitách,“ povedala Marta Čellárová, vedúca oddelenia Matričného úradu a ohlasovne pobytu v Banskej Bystrici.
Obyvatelia v spomínaných mestských častiach si ako svoju novú adresu budú písať názvy drahých kameňov a kovov, stromov, družobných miest či mien významných osobností. A tak kým Diamantová, Zafírová či Topásova ulica bude zdobiť Pršiansku terasu, v Rudlovej ponesie jedna z ulíc aj meno hudobného skladateľa Svetozára Stračinu, ktorému boli venované aj tohtoročné Dni mesta.
Mená ulíc sa menili
Samotná história názvov ulíc pritom siaha až do obdobia stredoveku. Ústrednou dominantou mesta bolo námestie. Od neho sa následne odvodzovali aj názvy priľahlých ulíc, ktoré sa v priebehu rokov postupne menili.
Do 19. storočia sa ako v Banskej Bystrici tak i v iných mestách Uhorska pomenovávali podľa svojho charakteru. Zmena nastala až v druhej polovici storočia.
„V dôsledku emancipácie jednotlivých národov začal proces pomenúvania ulíc podľa významných osobností a udalostí Uhorska, neskôr Československa či Slovenska. Po roku 1945 predovšetkým podľa osobností z dejín československého a svetového komunistického hnutia. Tak sa niekoľkokrát napríklad premenovalo Hlavné námestie Banskej Bystrice, z pôvodného Ringu na námestie Belu IV., Masarykovo, za Slovenského štátu nieslo meno Andreja Hlinku až sa ustálilo pomenovanie Námestie Slovenského národného povstania,“ objasňuje historik Vladimír Sklenka. Ako zároveň dodal, podobnými zmenami názvov prešli aj banskobystrické sídliská Fončorda, Radvaň či Rudlová-Sásová.
Sedem lokalít
Dvanásť nových ulíc tentokrát pribudne dohromady v siedmych lokalitách mesta. Odsúhlasiť ich názvy sa mali už dávnejšie, brzdilo ich však moratórium v súvislosti s konaním volieb do parlamentu, neskôr do komunálnych volieb či pri príležitosti sčítania ľudu. Ako uviedla Čellárová bez názvov ulíc sa obyvatelia nemohli prihlásiť na trvalý pobyt. Ten si totiž vyžaduje celú adresu.
