BANSKÁ BYSTRICA. Do pamätnej knihy mesta Banská Bystrica pribudol uplynulý týždeň ďalší zápis. Tentokrát však nepatril žiadnemu štátnikovi, diplomatovi či športovcovi, ale pánovi Pavlovi Slivkovi, ktorý presne 20. septembra oslávil svoje sté narodeniny. Prežil obe svetové vojny, bojoval i v povstaní. Vyučil sa za obuvníka, no počas života prešiel viacerými povolaniami. Jeho životnou láskou však vždy bola kynológia, preto ani na dvore rodinného domu nikdy nemohol chýbať štvornohý priateľ. Hoci už dnes tomu tak nie je, spoločnosť mu robí aspoň susedov pes.
Svoj recept na dlhovekosť pripisuje liečivým rastlinám, ktoré už niekoľko rokov užíva. Ako sám hovorí alkohol nikdy nepil, dnes si sem tam dopraje akurát tak trošku vajcového koňaku po jedle. Neduh v podobe fajčenia ho tiež dlho obchádzal, nakoniec mu však prepadol ako 66-ročný. „Keď som nastúpil na mestskú inšpekciu verejného poriadku, tam všetci fajčili. A to bolo samé zapáľ si, pofajč si, jeden, dva, tri šluky a tak som sa dostal do toho,“ hovorí. Keď príde chuť, cigaretku si dopraje aj teraz, aj to len vraj preto, že mu pomáha zbaviť sa žalúdočnej kyseliny. Na tanieri nepohrdne ničím, no najradšej má naservírovaný vyprážaný rezeň s hranolkami a nepohrdne ani sladkým dezertom. Aktívny pohyb mu v žiadnom prípade nebol cudzí. „Športoval som tak, že som staval dva domy,“ povedal.
Napriek úctyhodnému veku jediné čo ho neposlúcha tak ako kedysi sú ubolené nohy a zrak. Aj navzdory tomu si ešte aj dnes rád čo to prečíta a keď už písmená na papieri prestanú byť zreteľné, má tu ešte svoje obľúbené rádio. Potešiť ho vie aj dobrý prírodopisný film v televízií. Zvuk však musí ísť na vyššiu hlasitosť, keďže sluch je už tiež trošku poslabší. Viac ako zdravie ho však trápi samota. Manželka s ktorou viac ako sedemdesiat rokov kráčali životom bok po boku ho opustila pred tromi rokmi. Dom, v ktorom dnes žije sám, zapĺňajú aspoň jeho dve deti, dcéra Eva a syn Milan, ktoré ho denne navštevujú. Napriek tomu pocit osamelosti stále prítomný. Súrodenci i kamaráti sú už na onom svete a tak nie je s kým porozprávať o radostiach i starostiach bežného života. „Najväčšiu radosť mi robí dobrá, milá spoločnosť, nič inšie. Jedlo mám, pitie mám, voľnosť mám, spanie mám, len spoločnosť v domácnosti mi chýba,“ hovorí pán Pavol. Okrem samoty sa posťažuje aj na malý dôchodok s ktorého musí utiahnuť celú domácnosť.
Je jediným storočným obyvateľom Banskej Bystrice. V meste žije ešte 101 ročná pani.
