BANSKÁ BYSTRICA. Oblasť Podlavických výmoľov v bezprostrednej blízkosti Banskej Bystrice sa v minulosti považovala za rizikovú lokalitu. Kvôli odlesneniu rozsiahlej plochy a neskôr založeniu pastvín tu v priebehu 18. a 19. storočia prišlo k výraznému zdevastovaniu územia. Prívalové dažde a erózia pôdy ohrozovali obyvateľov v okolí. Jedinou možnosťou na záchranu územia bol náročný projekt zalesnenia a stabilizácie plochy. Od jeho realizácie uplynulo viac ako sto rokov, no podľa hlavného inžiniera Mestských lesov Banská Bystrica Eduarda Apfela o kvalite vykonaných prác svedčí aj to, že na území už nie sú potrebné žiadne dodatočné zásahy, súvisiace s eróziou. „ Dnes je to skôr ukážka vyspelosti našich lesníckych predkov,“ dodal. Chránený areál Podlavické výmole vyhlásili v roku 1998, na jeho území platí štvrtý stupeň ochrany.
Súčasnú vegetáciu prezentujú vápnomilné bukové lesy a sekundárne borovicové lesy, v ktorých sa zachovali otvorené lesostepné enklávy. Prevládajúcimi drevinami sú borovica lesná a buk lesný, ktorých vek je približne 110 rokov.
Ivan Rybár zo správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana upresňuje, že hlavným dôvodom zabezpečenia územnej ochrany lesných spoločenstiev je predovšetkým trvalý výskyt dvadsiatich druhov rastlín z čeľade vstavačovitých, ktorých všetky druhy patria nielen medzi chránené, ale predstavujú aj druhy veľmi ohrozené. „Hodnotu územia potvrdzuje prítomnosť aj ďalších chránených a ohrozených druhov rastlín ako je napríklad poniklec slovenský, starček zlatý, konvalinka voňavá,“ dodal.
Erózne ryhy dali meno lokalite
Chránený areál je súčasťou rozsiahlejšieho územia s nepriaznivými fyzikálnymi vlastnosťami pôd i podložia, ktoré bolo v minulosti v rámci intenzívneho regionálneho rozvoja baníctva a hutníctva veľmi poškodzované, odlesnené a neskôr aj poľnohospodársky využívané. „Takto zmenené územie bolo postupne čoraz viac ohrozované, predovšetkým vodnou eróziou, ktorá mala za následok pribúdanie, rozširovanie a prehlbovanie eróznych rýh – výmoľov,“ dodal Ivan Rybár.
Ďalším negatívom bol výrazný úbytok plôch, vhodných na poľnohospodársku činnosť, pokles ich výnosnosti a pribúdanie spustnutých plôch. Bezprostredným popudom k zalesňovaniu takto spustnutých plôch bol zákon z roku 1894 o poľnom hospodárstve a poľnej polícii, ktorý zakazoval úplne, alebo čiastočne pasenie na erodovaných plochách a umožnil ich zalesnenie.
Povinnosť zalesňovania pre bývalých urbárnikov v Podlaviciach vyplynula aj z nariadenia banskobystrického hlavného súdneho z roku 1895, ktorý takto reagoval na zanášanie verejnej cesty do Tajova a okolitých pozemkov piesčito-štrkovými nánosmi zo spustnutých plôch.
„Výsledky finančne, materiálovo i časovo náročnej rekultivácie tejto oblasti sú zreteľne viditeľné aj v súčasnosti. Viac ako storočné borovice lesné potvrdzujú správnosť všetkých navrhnutých opatrení na stabilizáciu, v tom čase intenzívne erodujúcich, spustnutých plôch v okolí Podlavíc,“ hovorí Ivan Rybár.
Prebiehajúce zmeny v drevinovom zložení podľa neho čoraz viac zvyšujú stabilitu a odolnosť územia voči deštrukčným vplyvom extrémnych výkyvov počasia, najmä prívalových dažďov.“ V prípade, ak človek nebude úmyselne narúšať pôdny povrch, napríklad pohybom mimo vyznačených ciest a turistických chodníkov, nelegálnym výrubom drevín, či zakladaním ohňa mimo oficiálnych zastávok, v súčasnosti tu nie je potrebné vykonávať žiadne nákladné technické opatrenia,“ doplnil.
Nelegálne výruby poškodzujú cennú lokalitu
Napriek tomu, že Podlavické výmole sa nachádzajú blízko Banskej Bystrice, výraznejšie problémy s nezodpovednými návštevníkmi odborníci zatiaľ nezaznamenali: „ Turistický chodník, ktorý je v správe Mestských lesov je udržiavaný, oddychové miesta boli rekonštruované a sú pripravené pre využitie v každom počasí,“ povedal Rybár. Negatívom je však podľa neho neustále vykonávaný nelegálny výrub drevín, ktorému je veľmi ťažko zabrániť.
Boj s nelegálnymi výrubmi nie je jednoduchý.
FOTO - IVAN RYBÁR, Správa CHKO Poľana