BANSKÁ BYSTRICA.Kým v roku 1990 vykonávalo na Slovensku rizikové práce približne 220 tisíc ľudí, čo predstavovalo 10 percent, dnes je to niečo málo nad 100 tisíc, teda päť percent ekonomicky činného obyvateľstva. Pokles je spôsobený tým, že sa zmenili technológie, boli odstránené staré a zavedené nové, celkove sa vylepšujú podmienky na prácu vo firmách. Povedalal to hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová.
Dôležitým opatrením bola podľa jej ďalších slov harmonizácia slovenskej legislatívy s európskou pre túto oblasť, čo okrem iného znamenalo sprísnenie a konkretizáciu podmienok hlavne pre zamestnávateľov. Každý z nich musí mať pracovisko schválené orgánom verejného zdravotníctva, musí mať prevádzkový poriadok, ktorého súčasťou je aj posudok o riziku.
Ako po 30. medzinárodnom kongrese pracovného lekárstva, ktorý sa konal v závere uplynulého týždňa v Prahe, uviedla hlavná odborníčka pre preventívne pracovné lekárstvo Hlavného hygienika SR, regionálna hygienička RÚVZ v Bystrici Eleonóra Fabiánová, "musí mať teda presne zhodnotené, objektívne analyzované, s čím ľudia robia, čomu sú vystavení a ako často, aká je závažnosť expozície a aké potenciálne ochorenia alebo poškodenia zdravia môžu z expozície vzniknúť". Dôležité sú podľa nej aj cielené lekárske preventívne prehliadky, ktoré vlastne preverujú účinnosť prijatých opatrení. "Môžeme skutočne konštatovať progres celkového reálneho stavu z hľadiska starostlivosti, kompetencií aj povinností jednotlivých zainteresovaných zložiek. Riziká síce stále budú prácu sprevádzať, ale je podstatné, aby sme vedeli, kde sú, aké sú a ako sa účinne chrániť," doplnila Fabiánová.
Ako ďalej informovala hovorkyňa, z hľadiska ďalšieho vývoja činnosti PZS na Slovensku možno očakávať určité úpravy systému vzhľadom na to, že ide o relatívne nový spôsob definovania starostlivosti o zdravie pri práci, sú na ňom zúčastnené viaceré záujmové skupiny a funkčnosť celého systému sa musí optimalizovať. Všetky štáty v Európskej únii musia pri tvorbe národného prístupu rešpektovať rámcovú smernicu Rady 89/391/EHS a ratifikované dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO). Rovnako sa musia zohľadňovať princípy Maastrichtskej zmluvy (1993) z hľadiska stratégie verejného zdravia a celý rad ďalších medzinárodných programov podpory zdravia a programov ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.
