Nitrou a Martinom.
Zjavné balancovanie nad priepasťou pôsobí šokujúco. Na jednej strane zarezonovali pred sezónou smelé plány, zangažovaním trénerského mága Alpa Suhonena sa zatínalo dosť smelo do košatého stromu ambícií, no oproti predchádzajúcej sezóne a tretiemu miestu melie banskobystrický mlynček samé otruby.
Čerstvá prehra s HC Košice (2:4) už vyznievala spolu s príčinami ako 'verklík' ľudového rozprávača. Sympatický Alpo Suhonen síce pôsobí ako človek pokojný a svojou trpezlivosťou dodáva nádej, no aj on v duchu prežíva peklo nevypovedaných otázok. „Viem, kde sa nachádzame, a zhruba aj prečo. Veď ste videli, starší hráči od začiatku sezóny strelili jeden, či dva góly v presilovkách, a to je nepríjemná bilancia. Ľahšie sa koučuje takých, ktorým sa darí, nájsť však dobrého hráča, ktorý by zapadol do kolektívu a stal sa strojom na góly nie je jednoduché. A tak niekde pôsobia lepší, inde nie a tréner pracuje s tými, ktorých má poruke."
Podľa slovenských zvyklostí by vo väčšine klubov taký tréner, ktorý častejšie prehráva a zriedkavo vyhráva, ako B. Bystrica (štyri víťazstva oproti 12 prehrám), skončil. Nad Alpom Suhonenom sa však jagá aura kouča, ktorý v živote veľa dokázal, aj účinkovať v NHL, a vydobyl si zaslúženú úctu generácií. „Cítim osobnú zodpovednosť za hru a výsledky," sebakriticky sa spovedal. „V útoku máme obrovské problémy, skúsenosť zlyháva, jedine Tománek ukazuje návod. Prišiel do klubu a odrazu z jeho hokejky aj gólov pribudlo. Uvedomujem si tlak z vedenia, od fanúšikov, no nezmätkujem. Pôsobím v tomto biznise vyše 40 rokov, zbytočné by bolo vytvárať z mojej strany ďalší stres. Sám sa cítim mizerne, na jednej strane vidím nesmiernu vôľu a bojovnosť hráčov, na druhej stres a kŕč, ktorý nám podráža nohy."
Ak taký tréner ako Suhonen vyhlási, že takúto gólovú biedu nikdy nezažil, tak jeho slová pôsobia ako zabodnutá trieska pod nechtové lôžko. „Naozaj som ešte nikdy nebol v takejto situácii, nepamätám. Frustrácia z neschopnosti strieľať góly je obrovská. V klube panovali pred sezónou veľké očakávania, aj napriek tomu, že veľa ťahúňov odišlo, prišli noví, mladí, a nepochybujem, že perspektívni hráči. Navyše sa objavil nový tréner, teda ja, a s ním iné myslenie. Spomínam si, že už ma raz v kariére vyhodili, zažil som aj ťažké chvíle, no nie takú bezradnosť ako tu, prameniacu z hroznej neschopnosti strieľať góly."
Asi by bola veľká chyba, keby sa prestalo veriť v obrat. Verí mu aj Alpo Suhonen, no trochu i zapochyboval. „V mužstve drieme potenciál, otázka je, kedy sa naplno prebudí a či bude stačiť. Máme za sebou len 16 zápasov a ešte veľa pred sebou. Pozrite sa na doterajšie výsledky, sedem zápasov sme prehrali o gól. Keby sme prehrávali veľkým rozdielom, je to o inom, no päťkrát predĺženie, štyri raz z toho prehra, napovedá, že nás i to základné šťastie obchádza."
Hráčsku kabínu by mohlo zahaliť aj čierne súkno, hľadieť však tragicky by bol nezmysel. Mladík Ján Sýkora patrí v mužstve k najlepším, neustále ukazuje veľký talent. „Nepadá nám a nepadá," usmieval sa cez slzy. „V hokeji je to tak, nedáš, dostaneš, aj proti Košiciam sa to potvrdilo. Šatňa smúti, ale nestráca nádej na zlom. Okrídlené vety už opakujeme, asi sa bude musieť hádzať do bránky celá päťka, aby puk do nej dotisla. Všeličo sme vyskúšali, aj hnev, ktorý pochopiteľne musíme krotiť. Ja som si našťastie hokejku pri veľkom tresku od zlosti nezlomil, vydržala. Musím ju šetriť, nemám toľko peňazí, aby som si ju mohol dovoliť zakaždým zlomiť, keď netrafím."
