BANSKÁ BYSTRICA. V 48. kalendárnom týždni na základe analýz z hlásení 59 percent lekárov pre deti a dorast a 53 percent lekárov prvého kontaktu pre dospelých evidoval banskobystrický Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ), ktorý zbiera údaje o chorobnosti za celý Banskobystrický kraj, 6101 chorých na akútne respiračné ochorenia (ARO), čo reprezentuje chorobnosť takmer 1706 osôb na 100.000 obyvateľov v starostlivosti lekárov hlásiacich v tomto týždni. Chrípka a jej podobné ochorenia (CHPO) sa vyskytli v 862 prípadoch, čo je chorobnosť vyše 241 osôb na 100.000 obyvateľov v starostlivosti lekárov hlásiacich v tomto týždni. TASR informovala hovorkyňa banskobystrického RÚVZ Mária Tolnayová.
Najvyšší počet chorých na ARO je v absolútnych číslach v okrese Lučenec, kde evidujú lekári hlásiaci tieto ochorenia takmer 920 prípadov, nasledujú Banská Bystrica (707), Veľký Krtíš (664), Rimavská Sobota (630) a Revúca (618 prípadov). Pomerne vysoká chorobnosť je aj v okresoch Žiar nad Hronom, Zvolen a Žarnovica. CHPO najviac postihli pacientov v okrese Veľký Krtíš, Revúca a Lučenec. Z hľadiska veku ochorenia ARO aj CHPO najviac postihujú vekovú skupinu nula až päťročných detí (4942 prípadov). Tiež skupinu šesť až 14-ročných (4767 na 100.000 detí tejto vekovej skupiny). Len o niečo menej prípadov týchto ochorení sa vyskytuje medzi žiakmi základných škôl - 3942 prípadov na 100.000 detí tejto vekovej skupiny. Naopak, najnižšia chorobnosť je medzi ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a seniormi.
V 48. kalendárnom týždni je výskyt ARO približne rovnaký ako uplynulý týždeň, avšak výskyt CHPO sa v medzitýždňovom porovnaní zvýšil o 15 percent. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška je výskyt týchto typov ochorení v populácii obyvateľstva Banskobystrického kraja nižší v rozmedzí od 14 do 31 percent. Lekári v tomto regióne opäť neevidovali žiadny prípad závažného akútneho respiračného ochorenia (SARI). V porovnaní so 47. kalendárnym týždňom (3 percentá) sa len mierne zvýšil počet komplikácií z ARO - na 3,3 percenta. Zápalové ochorenia horných dýchacích ciest, ako aj chrípky, sa skomplikovali zápalmi dutín (98 prípadov), zápalmi stredného ucha (54) a v 49 prípadoch zápalmi pľúc. Najviac komplikácií 5,5 percenta, sa vyskytlo vo vekovej skupine najmladších detí od nula do päť rokov. Viac ako 4 percentá komplikácií boli medzi deťmi vo veku šesť až 14 rokov. Najmenej komplikácií evidujú hlásiaci lekári medzi seniormi.
Ako hovorkyňa pokračovala, epidemiológovia upozorňujú, že chrípku ako infekčné ochorenie spôsobené vírusom a útočiacu na dýchacie cesty nemožno podceňovať. Vírus sa šíri z človeka na človeka pri kašľaní, kýchaní a rozprávaní a prípadné epidémie chrípky vedú k vysokej chorobnosti v populácii a k výrazným ekonomickým stratám. Podľa vedúcej odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ Márie Avdičovej najviac ochorení a úmrtí sa zaznamenáva u ľudí, u ktorých je vysoké riziko komplikovaného priebehu ochorenia, vrátane zápalu pľúc alebo zhoršenia základného ochorenia. Medzi rizikové skupiny patria najmä osoby vyššieho veku, ľudia s chorobami imunitného systému, chronickým ochorením srdca, ciev, pľúc, obličiek a metabolickými chorobami. Počas chrípkovej sezóny je dôležité dodržiavať správne hygienické návyky, zvyšovať odolnosť organizmu otužovaním, cvičením a dostatočným prísunom vitamínov. Najúčinnejší a najefektívnejší spôsob ako zredukovať počet hospitalizovaných osôb a úmrtí zapríčinených komplikáciami chrípky je však očkovanie.
