HROCHOŤ. Osada Kyslinky neďaleko Hrochote predstavuje unikátny typ lesníckeho osídlenia, ktorý do roku 1974 spájala s okolitým svetom úzkorozchodná lesná železnica. Viac ako 20 kilometrov dlhá trasa viedla z Vígľaša cez Očovskú pílu, Hrochotský mlyn, Bugárovú a Bátovú až na Kyslinky. Zo železnice sa do dnešných dní zachovalo iba torzo. Opustená a chátrajúca železničná telefónna búdka, či zvyšky mostných konštrukcií.
Dnešné Kyslinky tvorí nielekoľko typických lesníckych stavieb s okolitými hospodárstvami, sídli tu aj lesná správa. Tá má dokonca vo svojej budove približne 50 miest na bývanie. Pôvodne budova slúžila Vysokej škole lesníckej a drevárskej ako výcvikové centrum, dnes ju využívajú lesníci.
Pozrite si aj fotoriport JÁNA KROŠLÁKA v rubrike Pressfoto
Pozrite si fotogalériu >>
Namiesto koľajníc ploty a zbrane
Uprostred stratovulkánu Poľana, ktorý sa radí k najvyšším vyhasnutým stredoeurópskym sopkám , sa darí aj lesnej zveri. Vedúci lesnej správy Ján Ostrolucký odhaduje, že v okolitých lesoch sa napríklad pohybuje 25 až 27 medveďov.
Napriek tomu za posledné roky k žiadnemu nepríjemnému stretnutiu s človekom neprišlo. Plány na obnovu lesnej železnice považuje vedúci lesnej správy v súčasnosti za málo reálne. Išlo by obrovskú investíciu, ktorá v ekonomicky neistom období môže predstavovať iba vzdialenú víziu.
„Po tom, čo už železnička nebola rentabilná, rozhodlo sa o jej zrušení . V 70. rokoch minulého storočia začali koľaje rozoberať a zviezli ich do Vígľaša. Časť sa využila na stavbu plotov a rôznych konštrukcií, niečo skončilo v zbrojárskych podnikoch,“ dodal vedúci. Lesnú železnicu postavili na začiatku 20. storočia pre zvážanie dreva z odľahlejších častí Poľany.
V čase, keď železnička fungovala, žilo na Kyslinkách okolo 70 ľudí. Dnes tu ostali iba rodiny lesníkov.
Zlé rozhodnutie
Starostka Hrochote Anna Čerhýňová považuje rozhodnutie o rozobratí železnice aj dnes za chybný krok. „ Myslím si, že ľudia, ktorí o tom v tom čase rozhodovali, konali unáhlene. Keby sme dnes takúto železničku mali, pre Hrochoť, Očovú, či Vígľaš by to bol mimoriadny prínos v oblasti cestovného ruchu. Dala by sa využiť rovnako, ako je tomu v Čiernom Balogu,“ povedala.
S budúcim využitím Kysliniek počítajú v Hrochoti aj v rámci rozvojových aktivít. Mohla by tomu pomôcť aj obnova neďalekého Hrochotského mlyna, ktorý je nevyužívaný a neobývaný. „ Počítame s tým, že v budúcnosti by sa cyklotrasami a nadväzujúcou turistickou infraštruktúrou prepojil Hrochotský mlyn, Kyslinky, Bátovský balvan, či Jánošíkova skala,“ dodala starostka.
Na obnovu Hrochotského mlyna spracovala obec už dva projekty, no zatiaľ neuspeli. V jednom prípade preto, že podmienkou obnovy bola skutočnosť, aby bol objekt kultúrnou pamiatkou.
Ak sa nepodarí zohnať prostriedky na opravu mlyna, obec bude zvažovať aj jeho odpredaj. Aj v tomto prípade by však mal mlyn slúžiť pre rozvoj turistického ruchu.
