ŠPANIA DOLINA. V známej baníckej obci Špania Dolina, kde sa podľa archeologických nálezov ruda ťažila už v období eneolitu, poznamenala banícka tradícia významným spôsobom aj obdobie Vianoc. Na mnohé pekné zvyky by sa možno časom zabudlo, nebyť nadšencov, ktorí sa ich pokúšajú udržať pri živote. K tradičnej predvianočnej nálade patrila v baníckych rodinách aj tvorba papierových betlehemov. Zatiaľ čo v mnohých častiach Slovenska sa vyrábali betlehemy z trvácnejšieho materiálu, napríklad z dreva, špaňodolinskí baníci si zvolili tvrdý kartónový papier. Pracovníčka obecného úradu Anna Šlauková hovorí, že hlavným dôvodom bola zrejme chudoba baníkov, ktorí v náročnom horskom prostredí siahali po čo najlacnejších materiáloch. V rodinách vznikali pozoruhodné umelecké dielka, ktoré boli neraz výsledkom práce celých rodín. Našli sa však aj skúsení výrobcovia betlehemov, ktorí ich dodali do rodín na objednávku.
Na Španiu Dolinu sa táto pekná tradícia v posledných rokoch opäť vracia. Aj tento rok zorganizovala obec počas adventu tvorivé dielne, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom. „ Boli sme veľmi milo prekvapení, že k nám prišli aj obyvatelia z Banskej Bystrice a iných miest. Piekli sme oplátky, zdobili medovníky, vyrábali tradičné čipky, maľovali svietniky,“ dodala Anna Šlauková. Veľký záujem o prípravu tradičných papierových betlehemov mali aj deti. Postupne sa naučili, ako sa postavičky strihajú, maľujú, ako sa na ne pripevňuje uchytenie a ako sa taký betlehem skladá.
Betlehemy zo Španej Doliny prinášajú tradičné biblické námety o narodení Ježiška. Božia rodina je situovaná zvyčajne v prostredí salaša, neraz sa tu však objavujú aj banícke motívy, či architektúra, typická pre Španiu Dolinu.
Najstarší je z roku 1933
Najstarší zachovaný papierový betlehem pochádza z roku 1933 a je majetkom pani Lily Wilhelmerovej. „ Vzadu je ešte napísané meno ocka, takže pre našu rodinu je to malý poklad,“ hovorí. Podľa tohto betlehemu bola vytvorená aj jeho napodobenina s postavami v životnej veľkosti. Počas Vianoc býva umiestnený v blízkosti baníckej klopačky o obdivujú ho stovky turistov.
Lila Wilhelmerová si stále rada spomína na Vianoce svojho detstva. Darčeky v nich nehrali skoro žiadnu úlohu, ale boli naplnené bohatým vnútorným posolstvom. „ Na Štedrý deň hneď po prebudení sa začala pripravovať večera, ale počas celého dňa sa jedlo minimálne. Bol pôstny deň, takže ľudia si vystačili hlavne s pôstnymi múčnymi jedlami. Naša mamka si zvykla na obed vypiť iba meltu a k tomu si dala kysnutý koláč bez plnky,“ spomína si.
Poobede zvykli zájsť rodiny na cintorín. Pálili sa sviečky na hroboch blízkych, no symbolicky sa spomínalo aj na baníkov, ktorí prišli o život pod zemou. Na večeru sa jedla v rodine pani Wilhelmerovej ryba a zemiakový šalát bez majonézy. Okolo desiatej večer sa zvykli schádzať deti zo Španej Doliny, aby zaspievali koledy susedom a známym. Samozrejmosťou bola návšteva polnočnej omše, na ktorú prichádzali banícke rodiny pomedzi záveje často s rozsvietenými banskými kahancami.
Namiesto zvončeka zneli banícke kladivká
Za veľmi slávnostnú sa považovala aj svätá omša na Božie narodenie. Baníci sa jej zúčastnili v slávnostných odevoch. Zasadli nielen do lavíc, no podieľali sa celej omši. Držali v rukách zapálené sviece a niektorí zas banícke kladivká.
V tento deň klepot kladiviek nahradil aj hlas zvončeka, ktorý sa pri omšiach zvyčajne používa.
Ak vás vianočné zvyky baníckych rodín zaujali, viac sa o nich dozviete v aktuálnom vianočnom dvojčísle MY - Banskobystrické noviny. Zoznámite sa napríklad s vianočnými tradíciami baníkov z Banskej Štiavnice.
FOTO - JÁN KROŠLÁK- SME a archív Obecného úradu
