Nedeľa, 5. júl, 2020 | Meniny má Cyril, MetodKrížovkyKrížovky

V Španej Doline sa vracajú k baníckym vianočným zvykom

Pozrite sa spolu s nami, ako sa slávili Vianoce v baníckom prostredí Španej Doliny a Banskej Štiavnice.

Samozrejmosťou bola návšteva polnočnej omše, na ktorú prichádzali banícke rodiny pomedzi záveje často s rozsvietenými banskými kahancami.Samozrejmosťou bola návšteva polnočnej omše, na ktorú prichádzali banícke rodiny pomedzi záveje často s rozsvietenými banskými kahancami. (Zdroj: JÁN KROŠLÁK)

Stredoslovenská banská oblasť bola v minulosti špecifická aj ojedinelými vianočnými zvykmi. Iba niektoré z nich sa dokázali udržať dodnes.

B. ŠTIAVNICA, ŠPANIA DOLINA.V známej baníckej obci Špania Dolina, kde sa podľa archeologických nálezov ruda ťažila už v období eneolitu, poznamenala banícka tradícia významným spôsobom aj obdobie Vianoc.

Návrat papierových betlehemov

Na mnohé pekné zvyky by sa možno časom zabudlo, nebyť nadšencov, ktorí sa ich pokúšajú udržať pri živote. K tradičnej predvianočnej nálade patrila v baníckych rodinách aj tvorba papierových betlehemov. Zatiaľ čo v mnohých častiach Slovenska sa vyrábali betlehemy z trvácnejšieho materiálu, napríklad z dreva, špaňodolinskí baníci si zvolili tvrdý kartónový papier.

Skryť Vypnúť reklamu

Pracovníčka obecného úradu Anna Šlauková hovorí, že hlavným dôvodom bola zrejme chudoba baníkov, ktorí v náročnom horskom prostredí siahali po čo najlacnejších materiáloch. V rodinách vznikali pozoruhodné umelecké dielka, ktoré boli neraz výsledkom práce celých rodín.

Na Španiu Dolinu sa táto pekná tradícia v posledných rokoch opäť vracia. Aj tento rok zorganizovala obec počas adventu tvorivé dielne, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom. „Boli sme veľmi milo prekvapení, že k nám prišli aj obyvatelia z Banskej Bystrice a iných miest. Piekli sme oblátky, zdobili medovníky, vyrábali tradičné čipky, maľovali svietniky,“ dodala Anna Šlauková. Veľký záujem o prípravu tradičných papierových betlehemov mali aj deti. Postupne sa naučili, ako sa postavičky strihajú, maľujú, ako sa na ne pripevňuje uchytenie a ako sa taký betlehem skladá.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre Španiu Dolinu bol obľúbeným materiálom na výrobu betlehemov tvrdý papier. FOTO: JÁN KROŠLÁK

Malý rodinný poklad

Betlehemy zo Španej Doliny prinášajú tradičné biblické námety o narodení Ježiška. Božia rodina je situovaná zvyčajne v prostredí salaša, neraz sa tu však objavujú aj banícke motívy či pre obec typická architektúra.

Najstarší zachovaný papierový betlehem pochádza z roku 1933 a je majetkom pani Lily Wilhelmerovej. „Vzadu je ešte napísané meno ocka, takže pre našu rodinu je to malý poklad,“ hovorí. Podľa tohto betlehemu bola vytvorená aj jeho napodobenina s postavami v životnej veľkosti. Počas Vianoc býva vystavená v blízkosti baníckej klopačky o obdivujú ju stovky turistov.

Ježiško uložený v štôlni

Klasickými drevenými betlehemami sa preslávili rezbári z Banskej Štiavnice a neďalekých Piargov (dnes Štiavnické Bane).

Skryť Vypnúť reklamu

Rovnako ako pri niektorých zo špaňodolinských papierových je pre ne príznačné prepojenie baníckych a roľníckych prvkov. Svätú rodinu s malým Ježiškom autori často umiestňovali do priestoru štôlne, objavuje sa aj motív klopačky.

„Našli by sme tam slávnostne oblečených baníkov, kusy vykryštalizovaných minerálov, takzvané „grajzne“, ktoré symbolizovali rudu a vo svetle vyzerali veľmi efektne,“ hovorí etnografka Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici Zuzana Denková.

Banskoštiavnickým špecifikom sú veľké maľované salaše, ktoré tvorili popredie betlehema.

Silná tradícia vyrezávania prerástla počas útlmu banskej činnosti koncom 19. storočia, keď sa región zmenil na hladovú dolinu, u mnohých baníkov do spôsobu, ako si zarobiť na živobytie.

„Na Piargu v tom čase vznikla rezbárska škola, kde sa jemnej práci s drevom priúčali aj oni. Na škodu bolo, že sa tak postupne vytrácala individuálna pestrosť rezbárskych výrobkov, “ spomenie etnografka.

Banské múzeum má vo svojich zbierkach viacero diel ľudových umelcov, časť z nich možno aktuálne vidieť na výstave v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici.

Kyslá polievka a „bacekýchle“

Úplne inú atmosféru ako v súčasnosti mali sviatky pred desiatkami rokov aj v rodinnom prostredí. Na dedinách zdobili stromčeky tým, čo bolo najdostupnejšie. Na vetvičky vešali jablká, ozdoby zo slamy, do staniolu zabalené oriešky či tvrdé fondánové kocky a guličky.

Len málokto si mohol na sviatočnom stole dovoliť mäso, bežnými boli fazuľová, šošovicová či iná kyslá polievka a opekance, ktorým v Banskej Štiavnici ešte aj dnes hovoria „bacekýchle“.

Aj keď zvyk obdarúvať svojich blízkych bol zaužívaný už vtedy, darčeky bývali skromné.

„Dostávali ich najmä deti, medzi dospelými to nebolo obvyklé. Keď potrebovali čižmy, našli si pod stromčekom čižmy, keď nohavice, tak nohavice. Časté boli sladkosti, jabĺčka, či drobná minca. Tí zručnejší vyrábali najmenším hračky z dreva, z plátna a podobne,“ vymenúva pracovníčka múzea.

Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc boli koledníci. FOTO: SBM

Spomienka na mŕtvych baníkov

Špaňodolinčanka Lila Wilhelmerová si na Vianoce svojho detstva rada zaspomína aj dnes.

Darčeky v nich nehrali skoro žiadnu úlohu, ale boli naplnené bohatým vnútorným posolstvom. „Na Štedrý deň hneď po prebudení sa začala pripravovať večera, ale počas celého dňa sa jedlo minimálne. Bol pôstny deň, takže ľudia si vystačili hlavne s pôstnymi múčnymi jedlami. Naša mamka si zvykla na obed vypiť iba meltu a k tomu si dala kysnutý koláč bez plnky,“ spomína si.

Poobede zvykli zájsť rodiny na cintorín. Pálili sa sviečky na hroboch blízkych, no symbolicky sa spomínalo aj na baníkov, ktorí prišli o život pod zemou. Na večeru sa jedla v rodine pani Wilhelmerovej ryba a zemiakový šalát bez majonézy. Okolo desiatej večer sa schádzali deti zo Španej Doliny, aby zaspievali koledy susedom a známym. Samozrejmosťou bola návšteva polnočnej omše, na ktorú prichádzali banícke rodiny pomedzi záveje často s rozsvietenými banskými kahancami.

Klepot kladiviek nahradil hlas zvončeka

Náboženský rozmer. V podzemí sa baníci spoliehali na ochranu Boha a svätých. Počas vianočných bohoslužieb za ňu ďakovali. FOTO: JÁN KROŠLÁK

Pre banícke lokality bola podľa etnografky Zuzany Denkovej silná náboženská tradícia typická.

„Súviselo to s nebezpečnou povahou práce baníkov. V podzemí a v tme sa často utiekali pod ochranu Boha. Vďaka a prosby o požehnanie k nemu smerovali snáď ešte intenzívnejšie počas obdobia Vianoc,“ vysvetľuje.

Za veľmi slávnostné sa považovali nielen polnočné bohoslužby na Štedrý večer, ale aj svätá omša na Božie narodenie.

Baníci sa ich zúčastňovali v slávnostných odevoch. Väčšina zasadla do lavíc, no váženejší z nich, takzvaní „aušusníci“ sa podieľali aj na samotných obradoch. Držali v rukách veľké zapálené sviece v svietnikoch s ohrádkou zachytávajúcou vosk alebo banícke kladivká.

V tento deň klepot kladiviek nahradil aj hlas zvončeka, ktorý sa pri omšiach zvyčajne používa.

„V Štiavnici sa baníkom so sviecami hovorilo aj „facigeri“, čo znamená fakľonosiči. Tento zvyk sa dá dešifrovať ako zdôraznenie dôležitosti svetla pri práci baníkov. To bolo pre nich v bani jednou z podmienok prežitia. Facigeri sprevádzali kňaza, keď prinášal sviatosť oltárnu a počas omše niekoľkokrát obchádzali okolo oltára,“ opisuje jeden z rituálov etnografka.

Špecifikom oproti iným oblastiam Slovenska bol aj repertoár duchovných piesní. Tie s baníctvom úzko súviseli.

V Banskej Štiavnici bola veľmi obľúbenou baníckou koledou Novina, milí pastieri. V kostoloch na Vianoce znelo: „Od pastierov sa my učme, haviari, haviari, popadajme pred Ježiškom, na tvári, na tvári. Srdce mu darujme, prácu obetujme. Prijmi od nás vďačne tieto dary srdečné, ktoré ti obetujeme spoločne, spoločne. Keď faršachtou hore-dolu chodíme, chodíme, vždycky k tebe z gruntu srdca vzdychneme, vzdychneme.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  5. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  9. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  3. Štart sezóny F1 je za dverami
  4. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  6. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Hrdinovia bez potlesku
  9. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  10. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  1. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 21 994
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 15 838
  3. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 566
  4. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 14 080
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 11 786
  6. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 950
  7. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 176
  8. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 869
  9. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 9 494
  10. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 8 883
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Stredoslovenské múzeum zrekonštruuje fasádu Thurzovho domu za takmer 400-tisíc eur

Dom na Námestí SNP je jednou z najstarších zachovaných svetských stavieb v Banskej Bystrici, nachádza sa v ňom vzácna Zelená miestnosť.

Thurzov dom - jedna z najstarších svetských pamiatok v meste.

Festival VIVAT VOX ORGANI 2020 sa začne 25. júla (+PROGRAM)

Tohtoročný festival rozozvučí vzácne organy v kostoloch v Španej Doline a Evanjelickom kostole na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici.

Na festivale sa rozozvučí aj organ v evanjelickom kostole na Lazovnej ulici

Muž poškodil v Banskej Bystrici štyri autá

Na niektorých prepichol pneumatiky, inde poškriabal lak.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Orave sa na športovom sústredení nakazilo 12 detí

Regionálna hygienička predpokladá, že počet infikovaných bude rásť.

Na nitrianskom hrade otvorili terasu s výhľadom na Zobor (fotogaléria)

Do tejto časti hradu sa verejnosť doteraz nedostala.

Šéfka nemocnice: Urgent zneužívajú ľudia, ktorí naň nepatria

Zdravotníci na urgente sa neraz musia brániť pred agresívnymi pacientmi, hovorí Veselá.

Už ste čítali?