BANSKÁ BYSTRICA. S pohnutou históriou „medenej“ Banskej Bystrice a jej okolia by sa mali návštevníci v budúcnosti zoznámiť v geoparku – Chodníku Banskobystrického Permona. Takáto prezentácia baníckej tradície v meste doteraz chýbala a pre rozvoj cestovného ruchu by sa mohla stať veľkým prínosom. Projekt pre stavebné povolenie sľubuje vytvoriť na ôsmich kilometroch od Banskej Bystrice po Španiu Dolinu prierez historických a geologických zvláštností, ktoré sa podieľali na rozvoji Banskej Bystrice. Mesto chce pri realizácii projektu spolupracovať so združením Banskobystrický geopark a ďalšími partnermi. Podľa hovorkyne primátora Moniky Pastuchovej zatiaľ nie je presne stanovený termín, kedy by sa mohlo s prácami na budovaní chodníka začať. Jedna z možností sa črtá cez financovanie v rámci cezhraničného projektu, do ktorého sa mesto zapojilo. Jeho výsledky by mali byť známe na jar.
Trasa náučného chodníka je plánovaná prevažne po existujúcich lesných cestách a chodníkoch, ktoré sú aj v súčasnosti turisticky využívané. Na miestach zaniknutých trás sa plánuje ich obnova. Keďže chodník je situovaný v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry, vyžiada si to súhlas a koordináciu postupu so správou NAPANTu.
Trasu chodníka budú tvoriť objekty drobnej architektúry, infopanely, panoramatické tabule a prístrešky. Všetky stavby budú postavené z prírodného materiálu, charakteristického pre danú lokalitu.
Zaujímavo má byť riešený aj vstupný areál. Hlavným prvkom sa stane mohutný navádzací panel z guľatiny, ktorý bude charakterizovať podopretú banskú šachtu a tvoriť symbolický prechod z reálneho sveta do historického, baníckeho. Chýbať nebude ani drevený symbol strážcu baníkov – Permona v nadživotnej veľkosti. Projekt počíta tiež s úpravou prameňa pod Vápennou. Tí návštevníci, ktorým sa bude zdať trasa pridlhá, budú môcť využiť alternatívu – malý banský okruh.
Pavol Gender zo združenia Banskobystrický geopark považuje projekt za prínos, keďže banícka história mesta tak dostane aj reálnu podobu.
Rozvoj Banskej Bystrice je neodmysliteľne spojený s ťažbou medených rúd, ktorá sa v minulosti získavala predovšetkým medzi Starými Horami a Špaňou Dolinou. Zlatá éra mesta a jeho okolia sa začína približne od 13. storočia, hoci zlato sa ťažilo v okolí podstatne skôr. Éra rozvoja vyvrcholila v časoch Thurzovsko – Fuggerovskej spoločnosti.
