Postupne v nej začal zvoniť. Tvrdí, že to nie je len ťahať za povraz.
BANSKÁ BYSTRICA. Jednou z najzaujímavejších stavieb v banskobystrickej mestskej časti Kostiviarska, ktorá bola kedysi samostatnou obcou, je stará zvonica. Stojí priamo v záhrade Viliama Hajducha, ktorého pri kúpe domu trocha zaskočilo, že na pozemku bude mať aj takúto zaujímavú stavbu. Hoci nie je jej vlastníkom, stráži ju a prirástla mu k srdcu. V Kostiviarskej bolo navyše zvykom, že kto v susednom dome býval, chodil aj zvoniť do zvonice. „ Pre mňa to nebolo našťastie nič nové. Pochádzam zo Španej Doliny, kde som zvykol ťahať oveľa ťažší a väčší zvon ako tu,“ povedal nám.
Hoci je Kostiviarska už roky časťou Banskej Bystrice, krásny dedinský zvyk si uchovala. Kedysi sa tu zvonilo aj na poludnie, či pri rôznych sviatkoch. Dnes sa zvykne ozvať iba hlas umieráčika. „ Pôvodní obyvatelia Kostiviarskej a starší ľudia za mnou prídu vždy vtedy, keď niekto v rodine umrie. Zvoníme potom každý deň až do pohrebu,“ povedal nám. Rovnako to zvykne byť aj pri výročí úmrtí.
Uznanie ručným zvonárom
Vo Zvonici sú umiestnené dva zvony, ktoré majú krásny zvuk. Viliam Hajduch však hovorí, že zvonenie vôbec nie je také jednoduché, ako na prvý pohľad vyzerá. Do tajomstva zvonov už zasvätil aj svojho syna, aby sa mohli pri zvonení striedať. „ Ľudia si často myslia, že zvonenie je jednoduché a stačí potiahnuť povraz. Treba sa tomu však priučiť, inak zvon nevydá ten správny zvuk. “
Za pravdu mu dáva aj skutočnosť, že slovenskí ruční zvonári sa na sklonku uplynulého roka dočkali veľkého uznania. Ministerstvo kultúry SR zapísalo tradičné ručné zvonenie do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Tak sa ručným zvonárom zo Slovenska otvorila aj možnosť na zápis do dedičstva UNESCO.
Volá po oprave
Hoci je zvonica jednou z mála zachovaných pôvodných pamiatok Kostiviarskej, jej stav nie je dobrý. Upozornil na to aj poslanec mestského zastupiteľstva Milan Lichý. „ Je to hodnotná stavba, ktorá si zaslúži našu pozornosť. Žiadal som preto mesto, aby preverilo možnosť jej opravy, prípadne podpory obyvateľov priľahlého domu pri jej prevádzke,“ povedal nám.
V zlom stave sú okná, dvere aj strecha. Do niektorých základných opráv sa už chcel pán Hajduch pustiť aj sám, no doteraz nenašiel u mesta podporu. Kompletnú opravu zvonice, ktorá stála už počas farskej vizitácie v prvej polovici 19. storočia, zatiaľ komplikujú zložité majetkové vzťahy.
Ako konštatoval v odpovedi na poslaneckú interpeláciu ekonomický námestník mestského úradu Branislav Slaný, opravu zvonice momentálne nie je možné financovať z položiek rozpočtu žiadneho oddelenia, keďže nie je majetkom mesta. Časť pozemku pod zvonicou vlastní fyzická osoba a časť farnosť v Uľanke. „ Vlastníka zvonice nevieme identifikovať, keďže zvonica nemá pridelené súpisné číslo,“konštatoval. Jedinou možnosťou by bolo, ak by vlastník požiadal mesto o poskytnutie finančnej dotácie. Práve kvôli zložitým majetkovým vzťahom je to však stále otvorená otázka.
