BANSKÁ BYSTRICA. Viac ako 46 kilometrov mestských cyklistických ciest by mohlo vzniknúť v najbližších rokoch v Banskej Bystrici. Počíta s tým územný generel nemotorovej dopravy, ktorý prešiel verejným prerokovaním v uplynulom týždni. Okrem vytvorenia desiatich základných cyklistických radiál počíta generel aj s doplnkovými mestskými cyklotrasami a dobudovaním rekreačných ciest. Súčasťou systému by mali byť parkoviská pre bicykle, stojany, požičovne, úschovne , či opravovane bicyklov. Generel nemotorovej dopravy môžu Banskobystričania pripomienkovať do 10. februára.
Andrea Štulajterová, koordinátorka projektu z občianskej Cykloiniciatívy Banská Bystrica konštatovala, že hlavným cieľom generelu je napomôcť, aby sa v Banskej Bystrici začalo pristupovať k životnému prostrediu zodpovednejšie.
„ Tým, že máme spracovanú celkovú koncepciu nemotorovej dopravy vznikol predpoklad, aby sme v budúcnosti mohli systematicky budovať cyklotrasy,“ dodala.
Generel je podľa nej spracovaný v dvoch verziách, pričom krátkodobá by sa dala dokončiť približne do troch rokov.
„ Išlo by o úpravy, ktoré by si nevyžiadali veľké finančné nároky. Je to napríklad zvislé, či vodorovné dopravné značenie, zrezanie obrubníkov a podobne. “
Dôležitejšia je podľa nej dobrá koordinácia pri realizácii projektu, systém opatrení , či vôľa poslancov a obyvateľov mesta pustiť sa do projektu.
Druhá etapa počíta s tým, že do roku 2025 by bolo možné komplex opatrení v cyklodoprave dokončiť. Za ideálny stav autori generelu považujú, ak bude približne 6 – 7 percent Banskobystričanov využívať nemotorovú dopravu na denné presúvanie sa do práce, do obchodov a podobne.
Ľudia sa musia stotožniť s výhodami
Pomer medzi nemotorovou dopravou, osobnými autami a verejnou dopravou je v Banskej Bystrici v súčasnosti nepriaznivý. Takmer 70 percent obyvateľov využíva individuálnu dopravu osobnými automobilmi, podiel prepravy hromadnou dopravou dlhodobo klesá. Andrea Štulajterová je presvedčená, že pre projekt je nevyhnutná aj zmena prístupu k súčasnému spôsobu dopravy. „ Nemotorová doprava má oproti motorovej obrovské výhody. Je lacnejšia, energeticky nenáročná, šetrná k životnému prostrediu aj verejným priestorom. Sú to otázky, ktoré pri dnešnom konzumnom spôsobe života možno ešte nevieme celkom doceniť,“ doplnila.
Občianska Cykloiniciatíva zareagovala pred troma rokmi na výzvu OSN a spoločne s mestom sa pustili do vypracovania projektu mestských cyklistických ciest. Celkový finančný vklad do projektu bol 45 tisíc dolárov, pričom z veľkej časti ho hradil donor. Mesto Banská Bystrica prispelo sumou 11 700 eur.
Silná podpora cyklotrasám
Architekt Vladimír Letovanec, ako jeden z autorov návrhu dodal, že východiskom pre spracovanie štúdie bol aj prieskum medzi obyvateľmi mesta. V ňom sa takmer 99 percent opýtaných vyslovilo za budovanie mestských cyklotrás. Problémom by nemala byť ani skutočnosť, že Banská Bystrica leží v hornatom teréne. „ Sedem z desiatich hlavných mestských trás bude vedená v údolí vodných tokov, kde nie sú výrazné stúpania,“ dodal architekt. U zvyšných troch je možné cyklodopravu kombinovať napríklad s elektrobicyklami, či hromadnou dopravou. Trasy k najvyššie položeným obytným súborom na Fončorde a Sásovej sú tiež navrhnuté tak, aby sa vyhýbali strmým stúpaniam.
Predpokladom pre úspech projektu je aj jeho súlad so vznikajúcim územným plánom mesta, pričom sa predpokladajú aj zmeny v organizácii dopravy.
Individuálna doprava zaťažuje aj urbanizmus miest
Spoluautor návrhu Adolf Jebavý povedal, že s verejným priestorom sa treba naučiť zaobchádzať. Individuálna doprava, ktorá hrá v posledných rokoch prím, je totiž vážnou záťažou aj pre urbanizmus miest. V Banskej Bystrici to dokumentuje aj dlhodobý problém s nedostatkom parkovacích miest. Ako príklad ekologického vnímania dopravy uviedol mestá Kodaň a Bern. V Berne tvorí hromadná doprava približne 50 percent, desať percent tvoria cyklisti, desať percent peší a zvyšok pripadá na individuálnu dopravu.
Vizualizácie:autori generelu
