BANSKÁ BYSTRICA. Školáci ukončia tento týždeň prvú polovicu školského roka. Hoci nedostanú ako zvyčajne vysvedčenia, pre mnohých rodičov býva polročné zlyhanie výstrahou, že to s prospechom dieťaťa ide dolu vodou. Namiesto pokojného riešenia problému neraz nastupujú fyzické tresty. Psychológ Jindřich Cupák upozorňuje, že žiadne bitky problém zlého prospechu nevyriešia. „ Rodič by mal byť o prospechu dieťaťa informovaný priebežne a preto by ho polročné hodnotenie, či koncoročné vysvedčenie zaskočiť nemalo,“ dodal.
Hoci aj Slovensko patrí ku krajinám, kde je používanie hrubých telesných trestov legislatívne upravené, realita býva neraz odlišná. Bitie detí nie je v mnohých rodinách ničím výnimočným.
Problematiku telesných trestov pritom rieši aj Národný akčný plán pre deti na roky 2009-2012. Daniela Šulcová z tlačového odboru ministerstva práce hovorí, že medzi hlavné úlohy patrí legislatívne upraviť výslovný zákaz telesných trestov a iných hrubých, alebo ponižujúcich foriem trestania v každom prostredí, vrátane rodiny.
Od roku 2009 je taxatívne zákonom upravená takzvaná nulová tolerancia k telesným trestom v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. „Pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé, alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu môžu spôsobiť fyzickú , alebo psychickú ujmu,“ doplnila Daniela Šulcová. Zo zákona vyplýva povinnosť upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa.
Podobne je nulová tolerancia k telesným trestom zavedená aj v oblasti výchovy a vzdelávania.
V rodinnom prostredí je problematika riešená trochu odlišne. Podľa zákona o rodine majú rodičia právo pri výchove dieťaťa použiť primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa. Množstvo a druhy výchovných prostriedkov ponecháva zákon na voľbe rodičov, ohraničuje ich však mierou primeranosti.
Zmeny v európskej legislatíve sa nechystajú
Prvou krajinou, ktorá legislatívne zakázala používanie telesných trestov je od roku 1979 Švédsko. Škandinávske krajiny sú príkladom toho, že vychovávať deti sa dá alternatívnymi spôsobmi, bez trestov.
Poslanec Európskeho parlamentu Miroslav Mikolášik hovorí, že EÚ sa dostatočne venuje ochrane detí v rôznych právnych predpisoch. Preto sa momentálne nepredpokladajú žiadne špeciálne významné legislatívne zmeny v tejto oblasti pomocou harmonizácie, alebo zbližovanie právnych noriem členských štátov. „Charta EÚ túto problematiku už upravuje a dáva členským štátom jasné smerovania pre vnútroštátne právne predpisy,“ dodal. Definícia násilia, respektíve jemná hranica medzi "tvrdším fyzickým napomenutím" a skutočným úmyselným ubližovaním sa totiž môže podľa neho líšiť štát od štátu v súlade s tradíciami danej krajiny a miestnymi zvyklosťami. „ Pred prijatím nových právnych predpisov, ktoré majú dopad na rodinu a súkromný život jej členov, však skúsenosť ukazuje, že ak majú mať reálny výsledok, vždy treba viesť širokú spoločenskú debatu a problematiku riešiť zvyšovaním povedomia členov spoločnosti.“ Ide podľa neho o to, aby prijaté normy správania boli prirodzene prijímané ako správne a spravodlivé.
