Chodec Matej Tóth dýcha riedky vzduch. Zámerne, a nemusel za ním putovať do extrémov nadmorskej výšky. Simulácia vysokohorského prostredia sa stala neodmysliteľnou tréningovou súčasťou chodcov, najmä tých, ktorí sa sústreďujú na 50 km. Za podmienkami, kde sa stal kyslík podpultovým tovarom, letel Matej Tóth na začiatku nového roka na celý mesiac až k protinožcom a keďže má istý štart na OH v Londýne, tak ho podfarbil aj výzvou piatich magických kruhov.
Už v minulom roku strávil január Matej Tóth v medzinárodnom austrálskom kempe. "Teraz sme opäť vytvorili chodeckú spoločnosť dosť širokú, s 32 chodcami z Austrálie, Nového Zélandu, Kanady, Veľkej Británie, Švédska, Česka a Slovenska," vykresľuje experimentálnu komunitu Matej Tóth. "V rámci kempu sa dostávame pod drobnohľad výskumu. Sme ako pokusné myši, na ktorých sa skúma účinnosť riedkeho vzduchu. Princíp spočíva v polemike, či nám viac osoží spánok a tréningy v nemennej vysokej nadmorskej výške, alebo simulácia spánku v umelej, takzvaných hypoxických stanoch, a potom tréning v klasickom, aj nížinnom prostredí. Túto metódu sme skúšali taktiež u nás na Slovensku. Teraz v zdokonalenej podobe vychádza z princípu žiť vysoko a trénovať plnohodnotne v optimálnych podmienkach úplne nízko, až na hladine mora."
Matej Tóth nie je pustovník, spolu s Milošom Bátovským a Antonom Kučmínom sa mu ľahšie znášajú tréningové kilometre. "Všetkým nám chutia, ja osobne som na tom rovnako ako minulý rok, navyše ma sprevádzajú výborné pocity vo vysokej intenzite. Chalani to mali spočiatku o niečo ťažšie, kým si navykli na vysokú záťaž. Pozoruhodne sa však deň čo deň zlepšovali a mohli sa tešiť, ako im každodenná drina prospieva. Ja vychádzam hlavne z intenzity, nemusí trvať dlho, skôr kratšie, no o to viac na hranici možností. Nezanedbávame ani objemové kilometre, všetci traja vieme, že čím ich bude viac, tým sa nám ľahšie bude dýchať. Na konci pobytu nás opäť otestujú v Canberre a domov určite poletíme s pocitom dobre vykonanej práce."
Autrália je pre slovenských chodcov zem zasnúbená a Matej Tóth nešetrí chválou. "Výborne sa tu cítime. V Canberre sme podstúpili najskôr úvodné testy v laboratóriách, od nich sme sa odrazili do Snowy Mountains a mestečka Thredbo. V nadmorskej výške 1380 m nad morom sme strávili tri týždne. Výskum na našich organizmoch spočíval v dvoch variantoch. Spánok v hypoxických stanoch pripomínal výpravu na neprebádanú planétu, spalo sa v akýchsi igelitových vakoch, čiže stanoch, vzduchotesných, dokonale zazipsovaných. Dovnútra sa vinula jedine hadica z kompresora, ktorý vháňal do stanu riedky vzduch simulujúci nadmorskú výšku 3000 metrov. Takýto stan nám robil spoločnosť deväť hodín denne, čiže zhruba zodpovedal času určenému na spánok. Ďalšia polovica chodcov spala v prirodzených podmienkach a až laboratórne výsledky presne napovedia, ktorá metóda je účinnejšia."
O jedlo sa staral ostrovček Slovákov autonómne. "Pripravovali sme si ho sami a vyskúšali aj tunajšie špeciality," odkryl gurmánske chute Matej Tóth. "Pochutili sme si aj na kengurích steakoch a zachutili nám ako naša slovenská divina. Povráva sa, že je to jedlo v zdravotnej hierarchii najvyššie, iba s dvoma percentami tuku. My sme na misku váh položili našu špecialitu a ukuchtili pre celý chodecký tábor náš typický guláš. Myslím si, že vojnu kuchárov sme neprehrali, ba naopak, o dupľu si viacerí zažiadali a museli sme aj z voleja na viackrát písať recept."
Matej Tóth sa stal každým cólom Londýnčan. "Celú prípravu, všetky štarty počas roka podriaďujem úspešnému vystúpeniu na olympiáde. Žiaden jarný štart ma nijako osobitne nezaujíma, osobné rekordy ma nelákajú. Päťdesiatku odpochodujem až v Londýne. Ešte si doprajem vysokohorské sústredenie v Taliansku, rýchlosť popestujem na dvadsiatke v Dudinciach, Poděbradoch, prípadne v Rio Maior. Neinšpiruje ma ani Svetový pohár v Rusku, radšej si v tom čase doprajem oddych, aby som naakumuloval energiu."
V domácom kalendári podujatí si zvýraznil Matej Tóth majstrovstvá Slovenska v Borskom Mikuláši. "No nie definitívne, zariadim sa podľa pocitov. Po nich mi nasledujúce tri týždne vo Vysokých Tatrách dostatočne prevetrajú pľúca a prípravu pred Londýnom zavŕšim v St. Moritzi. Určite s väčším citom, aby forma gradovala na OH, nie niekde na sústredení. Takú chyby, akej som sa dopustil vlani pred MS, sa už nesmiem dopustiť, to je výsledok analýzy z neúspechu v kórejskom Dägu."
