BANSKÁ BYSTRICA. Zápach akéhokoľvek druhu nám dokáže poriadne znepríjemniť život, no boj proti jeho pôvodcovi je neraz náročný. Legislatíva je v mnohých prípadoch nepostačujúca a zložky, pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia, často nekonajú dostatočne razantne. Aj preto vznikla v Banskej Bystrici občianska iniciatíva, ktorá chce k problému rozprúdiť širšiu diskusiu. Zapojiť chcú do nej aj aktivistov z ďalších regiónov, ktorí už podobný problém museli riešiť.
Iniciatívu spustili banskobystrický mestský poslanec Milan Lichý, Magdaléna Poloňová z Prestavĺk v okrese Žiar nad Hronom a lekár zo Slovenskej Ľupče Dušan Pallay. Paradoxne ich spojil práve zápach. Magdaléna Poloňová zorganizovala pred niekoľkými rokmi petíciu proti aplikácii neznámeho hnojiva na polia v blízkosti svojej obce. Zapáchajúce hnojivo už síce na polia po proteste ľudí družstvo nedáva, no orgány činné v trestnom konaní podľa Poloňovej vážnosť situácie podcenili, čím problém nedokázali dotiahnuť do konca.
Dušan Pallay sa zas ako bývalý poslanec obecného zastupiteľstva v Slovenskej Ľupči vzdal vlani mandátu tiež kvôli zápachu z polí.
„Treba si uvedomiť, že zápach je iba dôsledkom nekvalitnej priemyselnej technológie, zlej aplikácie hnojív v poľnohospodárstve, prípadne použitia takých hnojív, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé,“ dodala Poloňová. V tomto smere sa nevyhýba ani označeniu odpadová mafia. Podľa nej ľudia zväčša ani nevedia, čo sa na polia v skutočnosti vylieva. Či je to naozaj certifikované hnojivo, ako sa zväčša prezentuje, sa veľmi ťažko zisťuje.
Situáciu nazval „smradovým terorizmom“
Problémom je nepochybne skutočnosť, že zápach ako taký nie je predmetom meraní a jeho posúdenie závisí od subjektívneho pocitu ľudí. O to viac je boj s ním náročný. Presvedčil sa o tom v minulom roku aj exposlanec obecného zastupiteľstva v Slovenskej Ľupči Dušan Pallay. Ten prirovnal neznesiteľný zápach v obci, ktorý vznikol po aplikácii biohnojiva, k smradovému terorizmu. Na protest proti nečinnosti obce sa vzdal poslaneckého mandátu a zakladá občianske združenie, ktoré bude mať ako jednu z priorít zdravé životné prostredie. „Ošetril som v tom čase štyroch pacientov s dýchacími problémami a alergickými prejavmi, ktoré mohol spôsobiť agresívny zápach, “ dodal. Podľa vlaňajšieho stanoviska Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSUP), ktoré má naša redakcia k dispozícii, neprišlo aplikáciou hnojiva k ohrozeniu človeka, ani životného prostredia.
Zápach mohol byť spôsobený zvýšenou vlhkosťou hnojiva, čo mohli ovplyvniť aj poveternostné podmienky v čase aplikácie. Dušan Pallay tomuto tvrdeniu neuveril a podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová informovala, že poverený príslušník polície v Slovenskej Ľupči začal trestné stíhanie vo veci ublíženia na zdraví. Prípad je stále v štádiu vyšetrovania, polícia k nemu zatiaľ nebude poskytovať ďalšie informácie.
Zatiaľ nepotvrdené informácie hovoria, že ÚKSUP aplikáciu tohto typu hnojiva z Biotiky predbežne zakázal. Hovorkyňa ÚKSUP Miriam Šimšíková zatiaľ túto skutočnosť nepotvrdila:
„Pokiaľ prebieha policajné vyšetrovanie, k danej téme sa vyjadrovať nebudeme.“
Dôležitý je spoločný postup
Poslanec Milan Lichý opakovane otvára tému zápachu nad Banskou Bystricou .V meste plánujú pokračovať v boji s týmto neduhom primátorským listom. „Chceme, aby do celej záležitosti vstúpil aj primátor a listom vyzval blízke poľnohospodárske a priemyselné podniky na vykonanie opatrení na zamedzenie obťažovania obyvateľov zápachom. V minulom roku zazneli na základe podnetov občanov v zastupiteľstve aj interpelácie poslancov.
Milan Lichý dodáva, že dôležitý je aktívny prístup obyvateľov k uplatňovaniu svojich práv na priaznivé životné prostredie a vzájomná konfrontácia poznatkov z regiónov, kde riešia, prípadne riešili podobné sťažnosti. „Iba spoločný, koordinovaný postup nám umožní nájsť účinné cesty na riešenie tohoto nepríjemného fenoménu,“dodal.
Nedostatočná legislatíva
Peter Graus z oddelenia životného prostredia mestského úradu v Banskej Bystrici tiež považuje problém za pomerne zložitý:“ Zápach je subjektívny vnem a súčasná legislatíva aj preto neudáva v oblasti zápachu žiadne limity. Procesy, pri ktorých vznikajú merateľné emisie identifikovateľných znečisťujúcich látok legislatíva pozná a vo forme limitov aj reguluje. Je potrebné si uvedomiť, že pri každom subjektívnom vneme, ktorý pôsobí na človeka, musíme poznať najprv zdroj, alebo proces, pri ktorom takýto obťažujúci fenomén vzniká,“ dodal. Aj keď už podľa neho poznáme takýto zdroj či proces, nie je celkom jasné, nakoľko je v rámci súčasnej legislatívy možné donútiť prevádzkovateľa na vykonanie adekvátnej nápravy:“ Myslím si preto, že legislatíva v tejto oblasti nie je postačujúca. Nie však z dôvodu toho, že neurčuje limity pre zápach, ale preto, že nedostatočne mapuje procesy pri ktorých ten zápach vzniká. Z pohľadu legislatívy je významný rozdiel medzi obťažujúcim a zdravie ohrozujúcim vplyvom. A v prípade zápachu je vždy veľmi náročné určiť hranicu medzi tým, čo obťažuje a tým, čo už zdravie naozaj ohrozuje.“
