PODKONICE. Histórii, národopisu a ľudovej kultúre Podkoníc v okrese Banská Bystrica sa venuje jedna časť vysunutej expozície Literárneho a hudobného múzea (LHM) banskobystrickej Štátnej vedeckej knižnice (ŠVK). Expozícia sa nachádza v priestoroch obecného úradu a má dve časti - prvá je venovaná folkloristovi, dirigentovi, rozhlasovému pracovníkovi, pedagógovi a hudobnému skladateľovi Pavlovi Tonkovičovi. TASR históriu i súčasnosť obce priblížil starosta Michal Kukučka.
Obyvatelia Podkoníc sa v minulosti venovali salašníctvu, chovu oviec, obec sa zaraďuje medzi tie salašníckeho typu. Salašníctvo má svoj priestor aj v expozícii. Nachádza sa tu figúra pastiera, debnársky riad, ktorý sa používal na salaši. Podkoničania bežne potrebovali napríklad šochtár nádoba na dojenie mlieka, využívali aj prenosné súdky na žinčicu.
Expozícia ďalej približuje základné zariadenie izieb a kuchýň Podkoničanov, tiež fotografie zachytávajúce históriu obce a aj fotokópie dokumentov, v ktorých sa o Podkoniciach hovorí. Ďalej nákresy stavieb, aké sa v obci budovali. Dôležitou súčasťou ľudovej hudobnej kultúry boli domáce ľudové hudby známe i v širokom okolí.
Z panelov sa možno dozvedieť, že táto lokalita sa listinne po prvýkrát spomína v roku 1340 pri metácii Slovenskej Ľupče ako "possessio Connyce." Podľa významovej etymológie sa časť obyvateľstva zrejme zaoberala kováčstvom či podkúvaním koní cestujúcich z Pohronia do Liptova. Z národopisného hľadiska patria Podkonice do severného pásma ľudovej kultúry Slovenska. Bližšie sú charakterizované podpolianskym typom ľudovej kultúry.
Návštevník si môže prezrieť aj kútik venovaný tradičným krojom Podkoničanov. Ako priblížila obyvateľka Marta Gregorová, na kroji možno vidieť vplyv sčasti podpolianskeho a sčasti liptovského regiónu. Na liptovský sa pritom viac podobá ženský odev. Ten sa skladal z prikrývky hlavy kápky, ďalej zamatky, ktorá na hlave kápku pridržiavala. Ženy nosili ďalej oplecko (blúza), pričom v expozícii je práve slávnostné s tkanou výšivkou na rukávoch. V zime nosili ženy filcovú sukňu a tento kus odevu sa volal kitľa. Keď bolo chladnejšie, obliekali si aj kabátik vizitku. Súčasťou kroja bola aj zástera fiertuch. Ten býval pracovný jednoduchší a slávnostnejší. Olejku (šatku) ženy slávnostne nosili, keď išli do kostola na Troch kráľov či na vianočnú polnočnú svätú omšu, tzv. utiereň.
V súčasnosti má obec okolo 870 obyvateľov. V zime chodí mnoho miestnych bežkovať, v dedine sú pritom bežecké stopy podľa starostu prakticky na tých miestach, kde sa kedysi usporadúvali veľké a významné preteky v bežeckom lyžovaní PODKONICKÁ PÄTNÁSTKA. Trate sa pre bežkárov robia aj hore Na Plešiach. "Nad obcou máme lyžiarske stredisko Na Plešiach alebo na Vrchách, ako hovoríme my miestni," pokračoval Kukučka a podotkol, že v dedine je silná lyžiarska tradícia.
