Tradícia obdarovávania kraslicami siaha až do 14. storočia. Vďaka nadšencom a šikovným rukám umeleckých remeselníkov prežila dodnes.
BANSKÁ BYSTRICA. Viac ako 60 vystavovateľov z celého Slovenska sa predstavuje na siedmom ročníku celoslovenskej výstavy kraslíc v Thurzovom dome. Atraktívne podujatie s názvom To vajíčko maľovanô je v Banskej Bystrici už tradične vstupom do veľkonočného obdobia. Pripravilo ho Stredoslovenské múzeum v spolupráci s dlhoročným folkloristom a zberateľom ľudových tradícií Vojtechom Majlingom.
Na výstave uvidíte viac ako 700 kraslíc, vyrobených rôznymi technikami. K najznámejším patrí voskovanie, batikovanie, vyškrabávanie, leptanie, či maľovanie. Vojtech Majling považuje za jednu z najkrajších techník staré a medzi ľuďmi možno menej známe zdobenie vajíčok trávou „sitinou“. V minulosti boli medzi dievčatami na slovenskom vidieku veľmi obľúbené aj vajíčka – písanky. Na jednu časť zdobeného vajíčka sa vpisovali veršíky, ktoré boli akýmsi odkazom hanblivých dievčat svojim vyvoleným. Vo veršíku zvyčajne bývalo ukryté to, čo sa dievča ostýchalo povedať nahlas. Vpísať takýto veršík do drobnej kraslice nebývalo jednoduché a tak napríklad dievčence z Batizoviec prenechali tento kumšt skúseným ženám.
Vajíčko – symbol života
Tradícia obdarovávania kraslicami siaha podľa etnografky múzea Janky Nahálkovej až do 14. storočia. Vajíčka predstavovali v tradícii našich predkov plodnosť, boli symbolom obnovy a nového života. Vojtech Majling dodáva, že k zvykom detí patrilo aj púšťanie kraslíc dolu kopcom.
Tohtoročná výstava má navyše aj benefičný charakter. Časť kraslíc a umeleckých výrobkov je určených na predaj, ich kúpou môžete podporiť Slovenské hemofilické združenie.
Múzeum navyše pripravuje v určených termínoch aj ukážky práce ľudových remeselníkov, ktorí predvedú rôzne techniky výroby kraslíc.
Od veteriny ku krasliciam
Medzi prvými ľudovými umelcami, ktorí v múzeu predviedli svoje majstrovstvo, bol Marián Jausch z Novej Bane. Pôvodným povolaním veterinár objavil čaro ľudových kraslíc približne pred štrnástimi rokmi. Dnes vychádzajú z jeho rúk nádherné kraslice, o ktoré je pred Veľkou nocou vždy veľký záujem. Ako muž je medzi ženami skôr výnimkou, hoci on sám to nepovažuje za nič mimoriadne. Už v čase, keď mal služby vo veterinárnej ambulancii a ostalo mu trochu času, rád sa venoval aj výšivke. Jemné tvary na krasliciach mu preto veľa problémov nerobili, hoci spočiatku to jednoduché nebolo.
Najbližšia mu je technika madeirových kraslíc , či vajíčok zdobených voskom.
Hoci kraslice vyrába počas celého roka, najviac práce zvykne mať práve pred Veľkou nocou. Už po jarných sviatkoch sa však začína kolotoč nanovo. Priebežne si vyfukuje a čistí vajíčka, postupne ich zdobí. Svoj kumšt sa snaží odovzdať aj svojim trojročným vnúčatám – dvojičkám, ktoré sa už začínajú s radosťou chytať rodinnej tradície.
