BANSKÁ BYSTRICA. Banskobystrický samosprávny kraj sa za bývalého župana Milana Murgaša pokúšal rozšíriť zápis Banskej Štiavnice na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO o ďalšie stredoslovenské banské mestá. Malo ísť o Banskú Bystricu, Ľubietovú, Kremnicu, Pukanec a Novú Baňu. Myšlienku sa vtedy nepodarilo dotiahnuť do konca, v súčasnosti podobné snahy limituje predovšetkým finančná náročnosť projektu. Hovorca Banskobystrického samosprávneho kraja Peter Hajnala označil podobné snahy za otvorené. „ V súčasnosti sme limitovaní financiami. Nie je však vylúčené, že ak sa v budúcnosti nájdu na tento účel prostriedky, opätovne sa touto možnosťou budeme zaoberať,“ dodal.
Návrh na rozšírenie vychádzal v predchádzajúcich rokoch z toho, že bývalé slobodné banské mestá predstavovali ranú fázu industrializácie v Európe. Vo svetovom meradle boli v mnohých smeroch unikátom, keďže sa tu vytvorili autentické kultúrne a historické hodnoty svetového významu. V tom čase odhadovali náklady na spracovanie a podanie nominačného projektu približne na 1,5 milióna korún.
Predseda občianskeho združenia Permon Pavel Gender je presvedčený, že podobná iniciatíva by mala veľký význam aj v súčasnosti. „ Banská Štiavnica je na zozname svetového kultúrneho dedičstva od roku 1993. Od tohto obdobia sa výrazne zvýšil podiel turistov zo sveta . Ide o obrovský potenciál, ktorý by bolo možné využiť aj v širšom meradle,“ dodal.
Hoci na zozname UNESCO dominujú predovšetkým jednotlivé pamiatky, vo viacerých prípadoch ide o spoločnú propagáciu dedičstva. Jedným z príkladov sú aj drevené kostoly slovenskej časti Karpatského oblúka. Patrí medzi ne aj drevený artikulárny kostol v Hronseku neďaleko Banskej Bystrice.
„ Treba si uvedomiť, že takýto zápis výrazne zvyšuje hodnotu územia a má veľký vplyv pre rozvoj cestovného ruchu,“ doplnil Gender.
Hovorkyňa primátora Banskej Bystrice Monika Pastuchová konštatovala, že mesto uvíta každú iniciatívu, ktorá má šancu posilniť cestovný ruch v regióne. Práve na jeho rozvoji si mesto Banská Bystrica postavilo stratégiu. „ Otázne je, kto by bol garantom takýchto snáh a akým spôsobom by sa financovali,“ doplnila.
Prípadné rozšírenie zápisu by malo kľúčový význam aj pre budovanie geomontánneho parku, ktorý vzniká v Banskej Bystrici a okolí.
Banské mestá na strednom Slovensku mali silné vzájomné väzby už v minulosti. Kvôli spoločnej ochrane a zabezpečeniu prosperity založili už v stredoveku zväzok stredoslovenských banských miest.
