BANSKÁ BYSTRICA. Tento deň pripomína veriacim rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania na celom svete slávia triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema pred jeho utrpením a smrťou. I keď mu zástupy pri príchode volali na slávu, už o niekoľko dní žiadali jeho ukrižovanie. Pôvodný názov Kvetnej nedele je Palmarum, čiže nedeľa paliem, čo súvisí s tým, že keď zástupy vítali Ježiša v Jeruzaleme, hádzali mu pod nohy palmové ratolesti.
Vo svete je zvykom na Kvetnú nedeľu posväcovať palmové listy, kvety a zelené ratolesti. V podmienkach Slovenska sa v katolíckych kostoloch zachováva tradícia posväcovania vŕbových ratolestí nazývaných bahniatka alebo maňušky. Tie sa potom spália na popolec, ktorý sa použije pri obradoch Popolcovej stredy v budúcom roku. Kňazi posväcujú aj bahniatka, ktoré si dnes do kostolov prinášajú veriaci a potom si ich doma zakladajú za obrazy, zapichujú do trámov, alebo dávajú do vázy. V minulosti ich na vidieku dávali aj do poľa či do maštale. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev v 7. storočí. Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienok na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, počas ktorej sa prednášajú Pašie – časť evanjelia, ktoré opisuje Pánovo utrpenie a umučenie, od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku na Kvetnú nedeľu požehnávajú ratolesti ráno počas utierne po čítaní Evanjelia. Vo Východnej cirkvi sa však nečítajú Pašie, ako je to v latinskej cirkvi (rímskokatolíckej). V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku sa v dnešnú Kvetnú nedeľu konajú pašiové služby Božie, nie je však zvykom posväcovať ratolesti. Väčšina kresťanov oslávi v tomto roku Veľkonočnú nedeľu 8. apríla. Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú mať tento sviatok o týždeň neskôr - 15. apríla.
