BANSKÁ BYSTRICA. Na celoslovenskej výstave To vajíčko maľovanô zaujala pedagogička z Banskej Bystrice Zuzana Očenášová precíznym a jemným zdobením veľkonočných vajíčok. Hoci drotárstvu a maľbe na hodváb sa venuje už niekoľko rokov, aj dnes tvrdí, že opletanie vajíčka si vyžaduje väčší cit ako napríklad opletanie fľaše. Na rozdiel od skla je vaječná škrupina veľmi jemná a akýkoľvek nečakaný tlak môže sľubne rozbehnutú prácu zmariť. „ Spočiatku som to dokázala ťažko odhadnúť a tak som nejedno vajíčko pokazila,“ dodala. Aj napriek tomu, že dnes už dokáže odhadnúť pri prácu tlak rúk , občas jej niektoré z vajíčok praskne.
Rozdiel je podľa nej nielen v materiáloch, ktoré drôtikmi opletá, no aj v samotných drôtikoch. Práve na opletanie vajíčok zvykne používať tie najjemnejšie. Vzor opletania si zväčša vymýšľa sama, niekedy sa inšpiruje inými ľudovými umelcami, či literatúrou a internetom.
Od učiteľstva k ľudovému remeslu si odskočila pred rokmi a táto záľuba je neopustila dodnes. Prihlásila sa na kurz do ÚĽUVu a keďže sa na ňom zišla vynikajúca partia schopných ľudí, postupne ich absolvovala až tri.
Jej umelecký záber je dnes široký a záujem o jednotlivé druhy výrobkov sa mení počas ročných období a sviatkov. Celoročne vyrába drôtené šperky a kvety, ktoré ako darček neopadnú a nezvädnú. Pred Vianocami zas letia drôtení anjeli, na Valentína srdiečka a pred Veľkou nocou opletané vajíčka.
„ Nevyrábam ich vo väčšom množstve, skôr sú to výrobky pre rodinných príslušníkov a priateľov. Zrejme aj preto je to pre mňa stále relax a nie povinnosť,“ dodala.
S výrobou opletaných kraslíc začína už v predstihu pred Veľkou nocou, keďže dokončenie jedného vajíčka jej trvá približne hodinu.
Hoci drotárstvo patrí na Slovensku k starým remeslám, opletanie vajíčok drôtikmi patrí k novšej tradícii. Zrejme aj preto sa teší táto technika veľkej obľube.
