BANSKÁ BYSTRICA: Počas dňa veriaci spomínajú na mŕtveho Krista, prichádzajú do kostolov k modlitbám a poklone pri Kríži a Božom hrobe. V neskorých večerných hodinách sa však už radujú z jeho zmŕtvychvstania. Na Bielu sobotu večer po západe slnka sa v katolíckych kostoloch slávi Veľkonočná vigília (bdenie).
Pôvodne to bola veľmi dlhá bohoslužba, ktorá trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti je táto bohoslužba už skrátená, obrad slávenia vigílie však zostáva veľmi bohatý. Liturgia Veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a veľkonočnej sviece - Paškálu.
Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách "Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka" sa od Paškálu zapaľujú ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci, ako symbol zmŕtvychvstania Krista. Súčasťou liturgie slova sú potom čítania zo Starého zákona pripomínajúce veriacim dejiny od stvorenia sveta až po narodenie Ježiša Krista. Nechýba medzi nimi čítanie o vyslobodení židov z egyptského otroctva.
Súčasťou obradov je ďalej chválospev Sláva Bohu na výsostiach, rozozvučia sa zvony a organ, ktoré od štvrtka večera mlčali. Súčasťou Veľkonočnej vigílie je posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov, obrad Vzkriesenia a slávnostná sv. omša, počas ktorej po 40-dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja. Na mnohých miestach sa počas Veľkonočnej vigílie vykonáva krst alebo birmovka dospelých. Oslava Pánovho zmŕtvychvstania pokračuje potom na Veľkonočnú nedeľu slávnostnými omšami. V gréckokatolíckej cirkvi sa na Veľkú sobotu ráno slúži Jeruzalemská nadhrobná utiereň a podvečer vigílna Svätá liturgia Bazila Veľkého s večierňou. Pri tejto liturgii sa udeľujú iniciačné sviatosti katechumenom (krst, birmovka, sv. prijímanie), podobne ako v rímskokatolíckej cirkvi. V evanjelických kostoloch sa na Bielu sobotu väčšinou nekonajú služby Božie, je to prípravný deň pred Veľkonočnou nedeľou a Veľkonočným pondelkom.
