BANSKÁ BYSTRICA. Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb v Banskobystrickom kraji sa cítia diskriminovaní v porovnaní so zariadeniami, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj. Finančný príspevok od samosprávneho kraja, na ktorý majú nárok podľa zákona, nedostali v plnej výške. Ani v jednom prípade neprekročil príspevok 60 percent zákonom stanovenej výšky. Tento systém financovania označujú za diskriminačný a likvidačný. Časť zariadení sa ocitla týmto krokom na okraji zániku.
Väčšina neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v kraji sa preto spojila a obrátila sa formou otvoreného listu na župana Vladimíra Maňku, aby neúnosnú situáciu riešil. Michaela Podolínska z denného centra Divadla z Pasáže informovala, že krajnou alternatívou by bolo súdne riešenie sporu.
„ Chceme sa najprv pokúsiť o dialóg,“ doplnila. Až v prípade, že kraj dofinancovanie nevyrieši, chcú sa obrátiť na súdy. Zo zákona o sociálnych službách totiž vyplýva povinnosť samosprávy podieľať sa na zabezpečovaní poskytovania neverejných sociálnych služieb finančným príspevkom.
Kritický rok
Hoci zlý stav vo financovaní trvá dlhodobo, zástupcovia viacerých sociálnych zariadení označili tento rok za kritický. František Garaj, riaditeľ neziskovej organizácie Dominik, ktorá je zriaďovateľom penziónu pre seniorov a domova sociálnych služieb upozornil, že väčšina poskytovateľov je v značnej miere odkázaná na financovanie z vonkajších zdrojov. V konečnom dôsledku na nekoncepčné riešenie dopláca vždy sociálne odkázaný jedinec. Vlani napríklad platili klienti za mesačný pobyt v ich zariadení približne 700 eur, teraz je to 800 eur. Keby dostávalo zariadenie od VÚC príspevok podľa zákona, bolo by možné túto sumu znížiť.
Banskobystrický kraj na chvoste
Vlnu kritiky vyvolala aj skutočnosť, že Banskobystrický samosprávny kraj poskytuje najnižšie dotácie pre neverejných poskytovateľov v rámci celého Slovenska. „ Problémom je, že máme jeden zákon, osem krajov a osem rôznych výkladov,“ doplnil Garaj.
V praxi to funguje tak, že VÚC posúdi klienta a podľa toho rozhodne o výške príspevku. Zatiaľ čo vo verejných zariadeniach takto uzná príspevok na každého klienta, s neverejnými poskytovateľmi uzatvorí zmluvy iba na nižší počet klientov. Michaela Podolínska to vysvetľuje na ich zariadení: „ V dennom centre Divadla z Pasáže máme 15 osôb s postihnutím, ktoré sú zaradené v šiestej – najvyššej skupine odkázanosti. Financie však dostaneme iba na šiestich z nich.“ Od roku 2009 podľa nej financie každoročne klesajú. Podobne sú na tom aj ostatné neverejné zariadenia v kraji, kde začína byť citeľný problém so mzdami pre zamestnancov, odvodmi, či úhradami energií.
V ôsmich stovkách zariadení sociálnych služieb na Slovensku je umiestnených približne 35 tisíc klientov. Ďalších 14 000 klientov na umiestnenie čaká, takže táto služba nie je dostatočne pokrytá. V prípade, že by niektoré zariadenie v našom kraji kvôli nedostatku financií zanikli, systém starostlivosti o sociálne odkázané skupiny ľudí by tým výrazne utrpel.
Samosprávny kraj chce hľadať možnosti
Hovorca Banskobystrického samosprávneho kraja Peter Hajnala konštatoval, že kraj sa bude snažiť hľadať spôsoby, ako tieto zariadenia dofinancovať. V súčasnosti je najväčším problémom nedostatok finančných zdrojov. Vlani sa kraju podľa jeho slov podarilo financovať neverejných poskytovateľov do výšky 80 percent, v tomto roku je to zatiaľ od 44 do 60 percent podľa charakteru zariadenia. „ Rokovali sme so všetkými poskytovateľmi individuálne a každému z nich sme oznámili výšku, akú im kraj môže uhradiť. Trochu nás zarazilo, že poskytovatelia síce žiadajú dialóg, no najprv vyšli s problémom na verejnosť,“ dodal.
Kraj bude podľa neho hľadať nielen ďalšie zdroje, ale v spolupráci s vládou aj systémové riešenia pre naplnenie zákona.
