ĽUBIETOVÁ. Časť obyvateľov Ľubietovej sa nedokáže zmieriť s výrubom stromov v parku pred obecným úradom. Tvrdia, že o pláne výrubu stromov nemali dostatok informácií a nedostali priestor, aby sa k závažnému rozhodnutiu mohli vyjadriť. Vyrúbanie stromov súvisí s pripravovanou rekonštrukciou námestia, ktorá počíta aj s parkovými úpravami. Obídení sa cítia aj niektorí poslanci obecného zastupiteľstva. Poslankyňa Katarína Šimunová povedala, že starosta síce o plánovanom výrobe informoval v obecných novinách, bližšie však neurčil čas ani presné podmienky výrubu v historickom centre obce.
„ Zaráža ma skutočnosť, že ako poslankyňa obecného zastupiteľstva som o výrube stromov nevedela. Dozvedela som sa to až zo sociálnej siete, kde sa niektorí ľudia nad týmto krokom poburovali,“ dodala. Ide pritom podľa nej o výrazný zásah do charakteru historického námestia, ktorý by mal byť odobrený nielen poslaneckým zborom, ale žiadal si aj širšiu verejnú diskusiu.
Podobný pohľad na problém má aj poslanec Daniel Kenický.
„ Poslancom dodnes nik nepredložil povolenie na výrub stromov. S nami starosta tento krok nekonzultoval, čo považujem za krajne nešťastné riešenie,“ dodal. Podľa neho mali o výrube iba kusé informácie a nazdávali sa, že v rámci parkovej úpravy príde iba k orezaniu stromov. Zarazila ich rýchlosť, s akou stromy odstránili. Daniel Kenický je presvedčený, že iba malá časť stromov bola napadnutá chorobou , u väčšiny z nich by pomohlo skôr odborné ošetrenie. Išlo prevažne o staré gaštany a tuje. „ Navyše ma prekvapilo, že výrub sa robil vo vegetačnom období,“ doplnil.
Zaskočení obyvatelia
Milan Rosenberger tiež patrí k obyvateľom, ktorí s výrubom nesúhlasia. „ Úplne sa tým stratil charakter parku, ktorý bol pre centrum Ľubietovej príznačný. Je to miesto, ktoré slúži nám všetkým už desaťročia a preto mali obyvatelia dostať priestor vyjadriť sa. „ Dodal, že park je pre obyvateľov nielen oázou zelene , ale má aj veľkú historickú hodnotu. Stromy v parku ľudia akosi podvedome spájajú s tragickou vojnovou udalosťou. Práve v parku obesili Nemci na výstrahu štyroch ľudí, ktorých podozrievali zo spolupráce s partizánmi.
Martina Majerová neskrýva, že keď sa vrátila z práce a zazrela vyholený park, neubránila sa slzám: „ Najviac ma bolí, že taký závažný krok sa verejne neprerokoval.“
Osud stromov nie je ľahostajný ani Žofii Kútnej, ktorú najviac mrzí zlyhanie komunikácie medzi vedením obce a poslancami. Výrub mal byť podľa nej konzultovaný nielen s obecným zastupiteľstvom, ale aj obyvateľmi.
Nepadli všetky
Starosta obce Pavel Zajac výhrady odmieta s tým, že výrub bol riadne povolený a obec ho konzultovala aj s ochranármi.
Podľa dendrologického posudku bola časť stromov prestarnutá a ohrozovala okolie, s výrubom ostatných počítal projekt rekonštrukcie.
„ Nakoniec sa nám dokonca podarilo časť stromov zachrániť a vyrúbali sme menší počet, než navrhoval záhradný architekt,“ dodal starosta. V rámci rekonštrukcie námestia sa počíta s obnovou chodníkov v parku a námestí, novým mobiliárom, osvetlením a parkovou úpravou.
FOTO- JÁN KROŠLÁK - SME
Výruby ako na bežiacom páse
Prípad Ľubietovej nie je ojedinelý. V posledných rokoch sa stáva takmer pravidlom, že obnovu slovenských parkov a námestí sprevádzajú výruby zelene. Takmer vždy sa to stretáva s protestmi obyvateľov. Proti likvidácii zelene bojovali obyvatelia Zvolena, Serede, či Detvy, vlani sa zdvihla vlna protestov proti výrubu viac ako 160 drevín v košickom mestskom parku. Kremničania si bránili svoje javory na námestí petíciou. Ani tá však nepomohla a stromy vypílili.
