BANSKÁ BYSTRICA. Banská Bystrica sa zrejme povesti prašného mesta tak skoro nezbaví. Merania Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) ju vlani zaradili na nelichotivé druhé miesto hneď za Ružomberok. Podpísala sa na tom rušná doprava v centre mesta, vykurovanie pevným palivom, či pomerne náročné klimatické podmienky s nízkym počtom veterných dní.
Tohtoročný počet prekročení si Banská Bystrica vyčerpala už 18. marca, pričom limitná hodnota je 35 prekročení do roka. Potvrdila to Diana Mažgútová z odboru starostlivosti o životné prostredie Krajského úradu životného prostredia (KÚŽP) v Banskej Bystrici.
„ V súlade s Akčným plánom informoval KÚŽP dotknuté subjekty, aby vykonali opatrenia, ktoré sú pre ne záväzné,“ dodala. Na riešenie takejto situácie využíva KÚŽP popri akčnom pláne aj program na zlepšenie kvality ozdušia. „ Ten obsahuje investičné opatrenia na regulovanie činností a zdrojov znečisťovania, ktoré môžu prispievať k prekračovaniu limitných hodnôt pre PM10,“ doplnila.
Výsledky skresluje umiestnenie meracej stanice
Vysoký počet prekročení počas roka je podľa Diany Mažgútovej podmienený aj skutočnosťou, že automatická meracia stanica je umiestnená na Štefánikovom nábreží a je klasifikovaná ako dopravná stanica. Znamená to, že meria predovšetkým emisie z dopravy, takže výsledky meraní neodrážajú skutočnú situáciu, čo sa týka kvality ovzdušia v Banskej Bystrici.
Bezvetrie a inverzia urobili svoje
Merania v prvej polovici tohto roka ovplyvnili aj klimatické podmienky - veľmi nízke teploty v januári a februári, bezvetrie a častá inverzia. Podľa Diany Mažgútovej sú to faktory, ktoré dlhodobo negatívne vplývajú na rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší. Negatívne účinky znásobuje aj vykurovanie v lokálnych zdrojoch vzhľadom na malú výšku komínov a tiež druh a kvalitu používaného paliva. Hodinové koncentrácie boli v období od začiatku roka vyššie ako bývajú obvykle namerané v ostatných mesiacoch roka
Vlani 127 prekročení
Peter Graus z oddelenia životného prostredia mestského úradu v Banskej Bystrici konštatoval, že v priebehu vlaňajška prekročila Banská Bystrica limit 127 krát. Tolerovaná hranica prekročení je však podľa neho stanovená veľmi prísne a prašnosť sa v súčasnosti považuje za celoeurópsky problém. Eliminovať ho možno iba dlhodobými cielenými opatreniami.
Polietavý prach a prachové častice môžu v prípade vyšších koncentrácií pôsobiť dráždivo predovšetkým na sliznice respiračného systému. Problémy s dýchaním najčastejšie vznikajú u osôb s chronickými ochoreniami – predovšetkým u astmatikov a alergikov.
