BANSKÁ BYSTRICA. Začiatok mája bude aj v Banskej Bystrici a okolitých obciach patriť tomu, čo je na nastupujúcom jarnom mesiaci najpríjemnejšie – stavaniu májov, majálesom a zábavám. V predstihu sa na slávnosť stavania májov pripravoval aj folklórny súbor Urpín, za ktorého asistencie postavia máj na banskobystrickom námestí. Riaditeľ súboru Peter Pohančaník povedal, že podľa starej tradície dievčatá zo súboru pripevnia na stromček stužky a vystúpia s kultúrnym programom. V niektorých regiónoch býva zvykom, že stromčeky sa stavajú nielen v centre miest a obcí, ale aj pred domami dospievajúcich dievčat.
„ V okolí Banskej Bystrice nebol tento zvyk až taký rozšírený, ale na Horehroní sa stavali máje pred oknami dievčat bežne,“ dodal Pohančaník.
Máje v záhradách dievčat sa stavali napríklad aj v Šalkovej, mestskej časti Banskej Bystrice. Povedala to etnografka Stredoslovenského múzea Jana Nahálková s tým, že s tým bývali spojené aj zaujímavé folklórne zvyky.
Máj otváral sabat bosoriek
Máje sa už v antike považovali za symbol zrodu nového života. Zelené stromčeky sa umiestňovali na domy a hospodárske budovy, aby ochraňovali obyvateľov a dobytok pred zlými silami. V ponímaní niektorých národov sa totiž práve noc z 30. apríla na 1. mája považovala za magickú, keď sa to bosorkami , sabatmi a negatívnymi silami len tak hemžilo.
Tak ako našim predkom slúžil ešte donedávna na magické obranné praktiky decembrový sviatok Lucie, tak sa Kelti, či Germáni bránili pred bosorkami práve na prelome apríla a mája. U Keltov sa táto tajomná noc nazývala Beltain, starogermánske kmene ju nazývali Valpurgina noc. Paradoxne však nebola Valpurga žiadna čarodejnica, ale mníška, ktorej sa prisudzoval vznik obranných praktík pred bosoráctvom. V niektorých európskych krajinách sa hovorilo aj o filipojakubskej noci, ktorá otvárala dvere do príjemnejšej časti roka. Zaujímavosťou je, že na mnohých miestach Európy, vrátane Slovenska sa dodnes stretávajú priaznivci novopohanských tradícií, aby si tieto sviatky pripomenuli.
Listnatý, či ihličnatý? Hlavne z lásky
Tradícia stavania májov u našich predkov siaha niekoľko storočí dozadu. V mnohých prípadoch tiež súvisela s ľúbostnou mágiou, keďže máje sa stavali na viacerých častiach Slovensk priamo pod oknami dievčat. Používali sa na ne zvyčajne vysoké ihličnaté a listnaté stromy, obielené od kôry a zdobené stuhami. Dnes už pôvodný zvyk stavania májov pred domami postupne mizne a nahrádza ho stavanie spoločných májov na verejných priestranstvách. Súčasný máj sa však nesie aj v znamení otvárania turistickej sezóny. Sprístupňujú sa hrady a zámky, postupne sa začína vodácka sezóna, či symbolické odomknutie nízkotatranských dolín.
Namiesto lásky transparenty
Mnohí ľudia si dnes už s úsmevom spomenú na socialistické prvé máje. Na sviatok práce, keď nik nepracoval, lebo musel stáť s transparentom, či mávatkom v nekonečnom zástupe a počúvať pod tribúnou príhovory súdruhov bez konca.
Banskobystričan Milan Valašťan si na to dodnes spomína s úsmevom. „ My sme tieto príhovory s priateľmi zvyčajne prekecali a tak to robili všetci okolo nás. Ako mladí študenti sme si ešte stihli poobzerať dievčatá z neďalekej školy,“ dodal.
Boli aj prvé máje, keď teplota vzduchu klesala takmer k nule, no dievčatá a chlapci museli stáť nastúpení dlhé hodiny v telocvičných dresoch. V trenírkach a krátkych tričkách. Niet sa čo čudovať, že mávatká sa im triasli v rukách úplne prirodzene.
