Súťaž MY o zaujímavé ceny je v plnom prúde. Predstavujeme súťažiacich.
Súťaž o Naj babičku, či dedka roka sa nám pekne rozbehla. Do redakcie nám prišli životné príbehy plné ľudskosti, ktoré vám chceme postupne predstaviť. Na webovej stránke ich budeme naďalej aktualizovať. Kupujte si aktuálne vydania MY – Banskobystrické noviny a MY – Horehronie, kde nájdete súťažné kupóny. Tými môžete zahlasovať za súťažiacich, ktorých životný príbeh vás najviac oslovil. Posledný kupón bude uverejnený 22.mája. Pozor, hlavná cena je naozaj zaujímavá. Hráme o elektrickú sekačku WOLF GARTEN BluePower, ktorú do súťaže venovala spoločnosť Mountfield. V hre je však aj fotoaparát, pobyt vo vodnom raji Vyhne a ďalšie ceny. Neváhajte, kupujte MY a pošlite hlas svojmu kandidátovi.
Anna Miklošková, Jasenie
Som jej z celého srdiečka vďačná za všetko. Život sa s ňou nehral. Veľmi skoro jej umrel milovaný manžel a tiež jej milovaný syn, teraz má dve deti, päť vnúčatiek a na dvore kopec zvieratiek, o ktoré sa stará.
Dcéra Darinka sa rozviedla, keď som ja mala 3 roky a brat Janko jeden rôčik a zostali so starkou Ankou sami s dvomi deťmi, o ktoré sa museli postarať. Veľa toho nemali, ale nám nikdy nič nechýbalo. Keďže moja maminka Darinka musela chodiť do práce, aby zarobila aspoň tú trochu peniažkov, a starká je chorá na srdiečko a je na invalidnom dôchodku, tak sa o mňa a o môjho malého brata starala sama, nahrádzala nám našu maminu. Také krásne detstvo aké sme mali pri mojej starkej, prajem každému dieťaťu.
Ani potom jej to život neuľahčil, lebo ťažko ochorelo jej vnúčatko Jarko, veľmi sa trápila. Myslím, že ona mu vymodlila, aby sa uzdravil.
Aj napriek tomu všetkému čo bolo v jej živote, ju vidím stále ako kráča so vztýčenou hlavou, ktorá sa nepoddala osudu a hrdo bojovala ďalej. Chcem jej urobiť radosť a vniesť trošku slniečka do života týmto poďakovaním. Mám pocit, že jej nikdy nebudem môcť dostatočne poďakovať za všetko, čo mi v živote dala. A nielen mne, ale celej rodine, pre ktorú svoj vlastný život obetovala.
Nepoznám nikoho takého ako moja starká. Vždy vedela, čo mi je, keď ma niečo bolelo, vždy mi pofúkala kolienko a utrela slzičky keď som spadla, ona ma učila bicyklovať, ona ma uspávala krásnymi rozprávkami, učila ma láske k zvieratkám, láske k Bohu a ona ma učila žiť. Ona ma urobila takou aká som dnes. Chcem ju objať a držať v náručí, nikdy ju nepustiť a stále jej hovoriť, ako ju mám rada a už nikdy nevidieť v jej očiach slzičky, len krásny úsmev na tvári.
Anna Belková, Brezno
Toto je moja starká Anka má 74 rokov a vyhrať titul o „naj starkú“ na svete si zaslúži, pretože ňou už od svojich 41 rokov určite je.
Som najstaršia z jej vnúčat (ma ďalších 5) a po celý život som svedkom, ako sa rozdáva všetkým naokolo. Každé Vianoce nám pečie naj oblátky a opekance, ku každému sviatku krásnu tortu, napriek nadváhe pilne pracuje okolo domu, v záhrade, často navštevuje všetky svoje deti a vnúčence a neúnavne im pomáha vždy keď treba.
So starkou sa dá rozprávať úplne o všetkom, ani najmodernejšia téma jej nie je cudzia. Čas s ňou strávený je relax pri káve, krížovke, rozhovore. Neustále sa trápi, aby nám bolo dobre, pohodlne, príjemne, chce pre všetkých len to najlepšie.
Ak nepomôže, isto neublíži, ak nemá povedať niečo pekné, radšej nepovie nič, neustále od nej čerpáme životnú múdrosť a praktické rady.
Prežila neľahký život, keď už v 16-tich otehotnela a po treťom pôrode sa jej manžel rozhodol pre denné vysokoškolské štúdium. Ako dokázala podporovať jeho a tri deti, je pre mňa dodnes záhadou, rovnako ako to, ako sa vysporiadala s jeho niekoľkoročnou nezamestnanosťou a potom ovdovením v mladom veku.
Len vďaka svojej usilovnosti a nevyčerpateľnej životnej energii, šikovným rukám a pozitívnemu prístupu k životu sa aj dnes teší dobrému zdraviu , je prístavom pre naše utrápené duše, keď sa zmietame v nepokojoch života a nikdy nepovie nie prosbe o pomoc.
Všetky deti a vnúčence dokonca podporovala vo vysokoškolských štúdiách, tí ktorí sa rozhodli neštudovať, sa nikdy nestretli s jej súdením a všetkých rovnako ľúbi.
Dnes ma okrem vnúčat aj dvojročného pravnúčika, ktorému načas poskytla domov, a ktorého nekonečne ľúbi.
Je veľmi hravá, učila ho štvornožkovať aj vzpínať rúčky k modlitbe, je otvorenej mysle voči všetkým výdobytkom doby a nesúdi. Teší sa zo spoločne strávených chvíľ s rodinou, je neodmysliteľnou súčasťou každej našej oslavy a je pre nás všetkých veľmi dôležitá. V jej srdci je dostatok miesta pre všetkých jej blízkych, ale aj vzdialenejších, a najradšej by sa nám cela rozdala.
Našu starkú veľmi ľúbime a obdivujeme a sme presvedčení, že jej právom patrí titul naj starej mamy na svete.
František Polóny, Osrblie:
Toto je v skratke niečo o našom dedkovi. Volá sa Ferko Polóny a pochádza zo „srbských hôr“. Ako správny Srb (Osrbľan) má veľmi blízko k prírode. Je vášnivý hubár, zberač lesných plodov a taká „baba zelinkárka“ v nohaviciach. Svoju lásku k horám odovzdával najprv svojim deťom a teraz svojim vnúčatám. Dedko je veselý, dobrosrdečný, nápomocný a ako každý správny dedko máličko ufrfľaný. Je večný optimistický pesimista, vždy pripravený „blbnúť“ ako za svojich školských čias. Náš dedko je človek s veľkým srdcom, o ktoré sa dokáže podeliť nielen so svojou rodinou, ale aj so svojím okolím. Ďakujeme dedko za tvoje srdiečko...
Božka Králiková, Mýto pod Ďumbierom:
Pochádza z Mýta pod Ďumbierom, kde vyrástla do krásy. Neskôr sa vydala, mala dvoch synov a v súčasnosti je už pani dôchodkyňa. Má jedinú vnučku, ktorej sa venuje naplno a odovzdáva jej svoje vedomosti, dobré rady a keď treba, aj prísny pohľad či pokarhanie. A hlavne veľký kopec lásky a trpezlivosti. Starká je vzácny človek s nesmierne veľkým srdcom a obrovskou obetavosťou. Ďakujeme starká za to, že si.
Edita a Ján Petránovci, Banská Bystrica
Volám sa Aďa chcem prihlásiť svojich starých rodičov ktorí sú zároveň od mojich 5 rokov (z dôvodu životných okolností) aj mojimi rodičmi. Do tejto súťaže ich prihlasujem aj z dôvodu mojej vďaky za ich starostlivosť a lásku. Sú to mimoriadne pracovití , zodpovední a dobrosrdeční ľudia.
Starali sa o mňa od útleho detstva až do dospelosti, nakoľko som stratila svojich rodičov, a práve to je ten hlavný dôvod prečo som na nich hrdá, nakoľko v ich veku mali aj iné starosti napr. zdravotné, a aj napriek tomu to zvládajú viac ako dobre.
Ďalšia vec, ktorú si na nich cením, je úprimnosť a skromnosť, v dnešnej dobe sú to veľmi vzácne vlastnosti.
Anton Žatko, Banská Bystrica
Môj otec Anton Žatko sa narodil 17.11.1919 do rodiny piatich detí . Ich otec bol roľníkom ako ostatní občania v Okraticiach, okres Partizánske.
Otec po skončení ľudovej (základnej školy) šiel študovať na Štátnu meštiansku školu Chabarovice n/Bebr., kde vychodil spolu 3 triedy a jednoročný učebný kurz. Po skončení tejto školy musel ísť na vojenčinu Pešieho pluku v Trenčíne.
Odtiaľto musel ísť spolu celý prápor do Ruska ako vojak pešiak, kde strávil vyše 20 mesiacov. Šťastie bolo, že sa stal práporným korešpondentom, takže sa nezúčastňoval žiadnych bojových akcií.
Po vyše 20 mesiacov bola celá divízia preložená do Talianska, kde bol korešpondentom na prápore. Po 5 mesiacoch sa dostal späť na Slovensko a domov. Pracoval v stavebníctve na výstavbe hlinikárne a na výstavbe Východoslovenských železiarní v Košiciach, ako redaktor závodného časopisu Hlas zo stavby socializmu. Doma ostala manželka (prvá a stará matka) a keď ťažko ochorela, dostal sa horko ťažko späť do Banskej Bystrice, kde pracoval ako referent. Po 5 mesiacoch bol prijatý na SRV, kde dostal funkciu redaktora. Tu pracoval až do penzie.
Mária Jančová, Bacúch
Prekvapenie chystáme s veľkou láskou
našu mamku obdarujeme peknou básňou.
Poľné kvety na poli zbierame od rána,
tešíme sa, že rada bude naša mama.
Ďakujeme všetci za lásku, radosť, múdrosť a dobrotu,
vieme, že stále bude pri nás blízko – blízko tu.
Vieme, že nebolo jednoduché nás deti vychovať
a preto sa chceme aj my vnúčatká o starostlivosť poďakovať.
Aby si mamka vedela, že Ťa máme veľmi rady,
tak prostredníctvom novín MY Ťa dávame teraz „my“ do parády.
Našej mamke, prajeme všetko dobré len,
nech nikdy nezabudne na tento deň.
Mária Miadoková , Banská Bystrica
V živote máme svoje vlastné babičky, staré mamy, starých otcov, ktorí si zaslúžia pomenovanie „Najlepšia stará mama“, „Najlepší starý otec“. To môžem povedať aj v mojom prípade. Teraz Vám posielam informáciu a nomináciu pre našu priateľku, ktorá je babičkou a aj prababičkou. Pre rôzne príležitosti nám na požiadanie pripravuje krásne básne na spestrenie našich podujatí.
Prečo ju obdivujeme: Táto vzácna babička začala po období odchodu do dôchodku písať nádherné básničky pre deti a dospelých. Práve v tomto období sa chystáme zhmotniť jej básničky do malej maľovanej detskej knižky „Hádanky od Marienky“. Veríme, že jej básničky očaria všetky detičky. A ak rodičia budú čítať tieto básničky svojim deťom pred spaním, počas sychravých dní, tak s imaginárnou starou mamou pani Máriou Miadokovou vytvoria krásne rodinné spoločenstvo. Pre staršie deti a rodičov práve 12.3.2012 vydala a pokrstila básnickú zbierku „Len tak potichu“. Sme jej vďační, že jej tvorba nám robí radosť a potešenie. Je vzorom pre ostatných chorých ľudí, aby sa neuzavreli v chorobe. Rada pomáhala opatrovať aj cudzie deti, aby mamičky mohli ísť do práce. Je ochotná každému pomáhať a aj keď ona má nedostatok.
Marta Hrašková, Poniky
Píšem vám v mene svojho dvojročného syna. Keby vedel rozprávať a písať, určite by vám dal vedieť aká úžasná je jeho stará mama. Keď je v jeho prítomnosti (iné vnúčatá zatiaľ nemá) je hluchá k okolitému svetu, všetky zmysly ma len pre neho.
To ako ho učí spoznávať svet, ukazuje mu každú včielku, mláku, stromček, motorku...všetko čo sa okolo neho mihne je užasné. Keď je s ním, mení sa sama na dieťa, krásne sa s nim vie vyšantiť, hrajú sa tie najsmiešnejšie hry a vie ho zaujať knižkami, hračkami, rozhovormi.
Nekonečne ho ľúbi, čo mu pravidelne opakuje, nie je pre ňu väčšieho pokladu na svete, len striehne na jeho potreby aby mu mohla všetky naplniť, pestuje mu organické ovocie a zeleninu vo svojej záhrade, dovolí mu úplne všetko a keď s nim nie je, neskutočne jej chýba.
Matejkova starká si v živote okúsila svoje, keď jej ako 33-ročnej umrel na rakovinu mladý muž, ktorý sa o ňu dovtedy staral.
Ostala vo veľkom dome s dvoma malými deťmi, bez práce a zručnosti postarať sa o vidiecke sídlo. Popasovala sa s tým naozaj udatne, z dcér vychovala poriadnych ľudí, dodnes v nej majú veľkú oporu dokonca sa jej podarilo udržať ich domov, ktorý je teraz druhým domovom pre jej vnúčika -záhrada s koňom, psy, tráva pod bosými nôžkami....
Keď sa konečne stala starou mamou, akoby všetka ťarcha uplynulých rokov opadla, takú šťastnú som ju nevidela už večnosť.
Vnúčika miluje z celého srdca a on to tiež cíti, neustále sa na ňu pýta: De je tarka?“ A každý pobyt s ňou si veľmi užíva.
Je veľmi starostlivá, bystrá a obetavá, má to najväčšie srdce na svete a všetci ju majú radi. Musia, inak sa nedá, je to naozaj jeden úžasný človek.
Viem, že za tie dva roky ešte veľa v koži starej mamy nedokázala, ale rozhodne je ta najlepšia, keby som si mala vybrať z katalógu starých mám pre svojho syna, určite si bez zaváhania vyberiem ju. Viem, že ho čaká veľa zábavy a poznania a najmä nekonečnej lásky a podpory.
Daniela Melicherčíková, Banská Bystrica:
Píšem Vám o mojich rodičoch, ktorí sa na dôchodku stali opäť rodičmi svojej 8-ročnej vnučky Danielky. Vtedy, keď človek by už mal mať kľud a užívať si pokoj, tak ich syn s nevestou postarali o to, aby ten kľud nemali. Obaja vnučkini rodičia začali holdovať alkoholu a skončilo to zle. Rodičia už nevedeli ochrániť svojho syna, tak zachránili aspoň malú a krehkú dušičku svojej vnučky tým, že si ju osvojili a zobrali pod svoje krídla a starajú sa o ňu už tri roky. Veľmi obdivujem moju mamu, čiže starú mamu Danielky, za to, ako sa vie postarať nie len o svoje vnúča a manžela, ale aj o svoju 90-ročnú mamu, ktorá tiež žije s nimi v domácnosti. Nikde nechodí, nič si nedopraje a modlí sa za to, aby sa dožila Danielkinej dospelosti. Závidím jej tú silu a snažím sa jej čo najviac pomáhať.
ĽUBOMÍRA DROPČOVÁ, dedko Vladimír Dropčo, Banská Bystrica
Babka je veľmi dobrá a pomáha nám s úlohami do školy, ako i Samkovi. Opatruje nás, keď nemôžu rodičia. Chodí s nami na prázdniny. Vždy nám niečo kúpi. Máme radi aj dedka. Učí nás dobrej výchove, preto je to naj babka i naj dedko.
Samko chodí ešte do škôlky. My sme len prváčky. Ďakujeme im.
Mária Šimková , Podkoreňová
Naša starká Mária Šimková z Podkoreňovej má 84 rokov a už 19 rokov je vdova. Vychovala 4 deti, má 11 vnúčat a 11 pravnúčat. Aj napriek svojmu veku je aktívna, vyvára nám chutné jedlá a pečie výborné koláčiky. Nemá problém šiť, vyšívať, štrikovať, tkať koberce a jej veľkou záľubou sú osemsmerovky. V lete si kráti čas v záhradke. A prečo je naša starká pre nás naj? Lebo vždy, keď niečo potrebujeme, je ochotná pomôcť, a aj keď nás je tak veľa, pamätá si všetky naše sviatky a nikdy na nikoho nezabudne. Veľa nás toho naučila a má nás všetkých veľmi rada.
Milá naša starká, sme radi že ťa máme a dúfame, že tu budeš medzi nami ešte veľmi dlho. Ľúbime ťa.
ZUZANA FILADELFIOVÁ, Ľubietová
Keď poviem starká, nad moju nieto
V každučkej rodine takto vám je to
Vnučky a vnukovia len tú svoju majú
Najlepšiu najkrajšiu naj starú mamu.
Je ako slniečko všade jej jesto
Prežila som pri nej nádherné detstvo.
Aj dneska keď prídem pohladí pofúka
Zo stola veľkého koláčik ponúka.
Láskavá ako vždy pochopí, poradí
Na krásne spomienky človeka naladí.
Prežila mnohého trápenia v žití
No našej starkej zdravíčko žičí.
Úsmevom zaženie každučkú chmáru,
Tá naša starká nemá vám páru.
Každý k nej zavíta vždycky a rád,
Starkou storočia mala by sa stať.
Najstaršej obyvateľke obce Ľubietová a naj starkej, prastarkej a pra pra starej mame ďakuje 18 vnúčat, 18 pravnúčat a pra-pra vnučka.
Pavol Morháč 80 rokov Banská Bystrica
Náš starký oslávil tohto roku okrúhlych osemdesiat rokov. Prekročil vekovú hranicu, v ktorej by sa už dávno patrilo oddychovať, no jeho čulosť, aktívnosť a zanietenosť ho stále poháňajú vpred. Pracoval ako výskumný pracovník, ktorý svojou tvorbou prispieval do nespočetného množstva novín, zborníkov, kníh a jeho výskumy sa dodnes uplatňujú v praxi nielen na Slovensku ale i v zahraničí. Svojím ľudským prístupom a dobrosrdečnosťou si nielen na profesionálnej úrovni v zamestnaní, ale predovšetkým v rodinných kruhoch neustále získava srdcia nás všetkých. Starký má troch vnukov a jednu vnučku o ktorých sa vždy príkladne staral nielen ako starý rodič, ale aj ako vlastný otec. Vždy keď sme ho potrebovali, tak tu bol pre nás, a žiaden pomyslený titul by nikdy nedokázal obsiahnuť to, čo pre nás naozaj znamená. Chceli by som mu za nás všetkých aj touto cestou poďakovať za to aký je to skvelý človek. A pre nás nikdy nebude len „dedkom roka“, ale celoživotným víťazom!
Viera Macuľová
Starká má 64 rokov a má 4 deti a 4 vnúčatá. Je veľmi pracovitá, stará sa o nás všetkých, rada nám varí tie najchutnejšie jedlá, pečie fajné koláčiky a nemá problém ani s chlapskou robotou. Venuje nám veľa času a je pre nás oporou. Stará sa o všetky naše zvieratká a veľkou záľubou je jej záhradka. Keď nemá čo robiť rada si pozrie seriál alebo lúšti krížovku.
Teraz, keď nám zomrel starký chceli sme ti urobiť radosť, aby si nebola smutná. Aj keď ťa niekedy hneváme, ty vieš že ťa veľmi ľúbime. Vždy tu budeme pre teba, ako si ty bola doteraz pre nás.
Tvoje vnúčatá.
