BANSKÁ BYSTRICA. Domovy sociálnych služieb majú mať v budúcnosti prvky rodiny a postupne sa pretransformujú na zariadenia, v ktorých sa výrazne zmení prístup ku klientom. Počíta s tým proces deinštitucionalizácie, ktorého zámer schválili na svojom poslednom zastupiteľstve župní poslanci. Podľa hovorcu samosprávneho kraja Petra Hajnalu pôjde o transformáciu z kolektívno-izolovaného typu zariadenia na komunitnú formu služieb. „ Zmyslom procesu je zmeniť tradičnú formu v poskytovaní sociálnych služieb ťažko zdravotne postihnutým občanom na modernú formu komunitného charakteru, „ doplnil. Výrazne by sa tým mala zvýšiť kvalita a adresnosť poskytovaných sociálnych služieb.
Stratégiu procesu schválila na konci minulého roka predchádzajúca vláda. Cieľom bolo prihlásiť sa k celosvetovému trendu odstraňovania dôsledkov izolácie a segregáciu ľudí, ktorí vyžadujú dlhodobú pomoc a starostlivosť.
Rodinný charakter dostane zelenú
Medzi piatimi zariadeniami kraja, ktoré sú navrhnuté do prvej etapy procesu, je aj Domov sociálnych služieb v Pohorelskej Maši. Riaditeľka zariadenia Dana Kálovcová je presvedčená, že úspešné zavŕšenie procesu by mohlo zariadeniam tohto typu priniesť kvalitatívne novú úroveň v starostlivosti o klientov.
Predpokladá to predovšetkým vytvorenie nových priestorových možností, v rámci ktorých by sa dal komunitný charakter s rodinnými prvkami uplatňovať. V Pohorelskej Maši ide o veľkokapacitné zariadenie, kde je napríklad v hlavnej budove umiestnených až 85 klientov. Tú by postupne mohlo nahradiť niekoľko menších budov, kde by klienti získali viac súkromia a predpoklady pre rodinný charakter a individuálny prístup ku klientom by sa zvýšili. V zariadení funguje aj podporované bývanie, ktoré by mohli vďaka projektu ďalej rozvíjať.
Úskalia pre menšie zariadenia
Predsedníčka sociálnej komisie Banskobystrického samosprávneho kraja Božena Kováčová však poukázala aj na úskalia, ktoré tento pilotný projekt so sebou prináša. „ Nie som celkom zástancom tejto myšlienky, lebo pre menšie župné zariadenia to môže znamenať nemálo problémov. Ak sa napríklad budú deliť zariadenia, ktoré majú spolu 50 klientov, môže to byť zložité,“ dodala. Problematický podľa nej zostáva aj spôsob financovania, na ktorý predchádzajúca vláda vyčlenila 20 miliónov eur. „ Zatiaľ nebolo jasne povedané, čo sa bude diať v prípadoch, keď sa tieto peniaze minú.“
Ide podľa nej o experiment, ktorý pri realizácii môže naraziť na mnoho prekážok.
Preškolia zamestnancov
Do národného projektu sa môžu zapojiť všetky samosprávne kraje s výnimkou Bratislavského. Je predpoklad, , že v prvej vzdelávacej fáze budú z každého kraja vybrané dve zariadenia, kde preškolia všetkých zamestnancov. Peter Hajnala upresnil, že z týchto štrnástich zariadení, ktoré si zároveň podajú projekt, bude v rámci celého Slovenska vybraných päť zariadení. Banskobystrický samosprávny kraj sa ako jediný na Slovensku pustil do transformácie DSS Slatinka v Lučenci aj bez čerpania európskych fondov.
„ Národný projekt je v súčasnosti v štádiu upresňovania, pričom výzva na predloženie projektových zámerov by mala byť zverejnená v priebehu tohto roka,“ doplnil Hajnala.
