Svetelné znečistenie oblohy sa stáva vážnym celosvetovým problémom. Nie je to iba o tom, že počas teplých májových nocí už nemôžete so svojim milým hľadieť na hviezdy tak, ako kedysi. Tento fenomén prináša mnoho ďalších negatívnych dopadov na život ľudí, zvierat, rastlín a na nočné ekosystémy.
BANSKÁ BYSTRICA. Svieťme si na cestu, nie na hviezdy – aj takýto výstižný názov niesla jedna z kampaní, ktorou chceli astronómovia z celého sveta upozorniť na nebezpečenstvo svetelného znečistenia oblohy a vesmíru. Niekedy je tento fenomén nazývaný aj rušivé svetlo, či svetelný smog. Vzniká nevhodným, predovšetkým verejným osvetľovaním v obývaných oblastiach, odkiaľ sa tmu pomaly snažíme vyhnať. Tma a noc však majú rovnaký význam ako svetlo a deň a na ich prirodzenom striedaní sa v toku času nič nezmenilo.
Na túto vážnu tému upozornili počas nedávneho festivalu Envirofilm aj kozmonaut Ivan Bella a astronóm Pavol Rapavý.
Už počas nedávneho Medzinárodného roka astronómie sa problém svetelného znečistenia dostal medzi jedenásť kľúčových projektov s názvom Tmavá noc. „Ak je pre niekoho zložité predstaviť si, čo to svetelné znečistenie znamená, stačí vyjsť napríklad v noci na Urpín. Odtiaľ jasne uvidíte, aké množstvo svetiel v meste nevhodne a zbytočne svieti smerom k oblohe. Svetelné znečistenie je jednoducho povedané svetlo, ktoré svieti tam, kde nie je potrebné,“ dodal astronóm.
Kozmonaut Ivan Bella počas svojho pobytu na orbitálnej stanici tiež neraz sledoval, aká je naša Zem krehká a zraniteľná.
„Zem vidíte z vesmíru inými očami. Strácajú sa hranice aj rozdiely medzi ľuďmi. Jasne pozorovateľné sú však z výšky aj negatíva, ovplyvnené činnosťou človeka. Ovzdušie, znečistené priemyselnými exhalátmi , ale tiež spomenuté svetelné znečistenie. V obývaných oblastiach vidieť doslova akési svetelné fľaky,“ dodal.
Strácajú sa kontúry, prevládajú šedivé farby. Naopak – v nedotknutých častiach našej Zeme naberajú farby na sile a tvary opäť ožívajú.
Edison by sa čudoval
V čase, keď Thomas Alva Edison objavil v roku 1879 žiarovku, bol to prevratný objav. Nie s každým objavom však dokáže ľudstvo narábať dostatočne šetrne a efektívne. Kým v minulosti ľuďom stačilo, aby im svetlo svietilo pod nohy a nerozbili si v tme nos, dnes to so svetelnými zdrojmi v mnohých smeroch preháňame. V Spojených štátoch napríklad vypočítali, že zbytočné svietenie do vzduchu ročne stojí dve miliardy dolárov. U nás síce takáto štatistika neexistuje, no pohľad na niektoré rozžiarené mestá jasne napovedá, že od efektívneho využívania svetla máme tiež ďaleko.
Naopak, mnohé samosprávy investovali nemalé zdroje do vysvietenia svojich hradov a kultúrnych pamiatok, inde takéto projekty pripravujú. Iste, z hľadiska rozvoja cestovného ruchu je to vždy vítané, má to však aj tienisté stránky. Neraz sa v takýchto prípadoch používa veľmi nevhodné svietenie zdola, ktoré sa odráža rovno k oblohe. Vo svete už v podobných prípadoch radšej nechajú pamiatku v tme, prípadne využijú oveľa vhodnejšie obrysové svietenie.
Dajme noci šancu
Astronómovia z celého sveta upozorňujú, že opatrenia proti svetelnému znečisteniu oblohy patria medzi najlacnejšie a najjednoduchšie. Stačí dodržať pomerne jednoduchú zásadu – svetlá by mali svietiť nadol, nie do horného priestoru. Zriedka sa na to však pamätá aj pri nových projektoch verejného osvetlenia.
Vedecké skúmanie prináša množstvo alarmujúcich údajov. Ak svetlo smeruje kolmo nahor, v atmosfére sa rozptýli iba časť z neho a ostatok uniká do vesmíru. Väčšie mesto osvetlí oblohu až do vzdialenosti sto kilometrov. Prognózy hovoria, že až 99 percent európskej populácie bude časom žiť v oblastiach, zasiahnutých svetelným znečistením.
Nebo bez hviezd
Skúste uprostred rozsvieteného námestia pozorovať hviezdy a budete nepochybne sklamaní. Aj preto si astronómovia vyberajú na sledovanie celkom prirodzene miesta, kde si môžu krásu nočnej oblohy vychutnať naplno. Za najtmavšie miesto na Slovensku sa považuje oblasť Polonín, ktoré získali status Park tmavej oblohy. Hviezdne nebo sa vám tu ešte stále dokáže otvoriť vo svojej prírodnej podobe. Pavol Rapavý dodáva, že sťažené sledovanie nočnej oblohy je iba vrcholom pomyselného ľadovca, ktorý je spojený s rušivým svetlom. „Má to mnoho ďalších negatív. Silné reflektory sú napríklad pascou pre hmyz. Ak by pri tom išlo iba o komáre, asi by to nebolo až také zlé. Uhynie však obrovské množstvo hmyzu, ktorý je dôležitý pre rozmnožovanie rastlín,“ doplnil astronóm.
Modrá nie je vždy dobrá
Viaceré výskumy potvrdili fatálny dopad na živočíchy, ktoré sú aktívne v noci. Jediné písmeno svetelnej reklamy dokáže zabiť 100 tisíc kusov hmyzu, pričom za najväčšieho zabijaka sa považujú svetlá modrej farby. Rovnako negatívne pôsobia silné svetlá na plazy, či obojživelníky. Pavol Rapavý vysvetľuje: „Napríklad na kalifornských plážach riešia problém s ohrozeným druhom korytnačky karety veľkej aj tým, že v čase jej liahnutia na plážach stlmia svetlá, alebo ich vypínajú úplne.“
Svetlo mýli karety natoľko, že sa za nimi vyberie v presvedčení, že ide k moru. V skutočnosti sa od neho vzďaľuje a môže uhynúť. Vzácna kareta sa tak dostala na mnohých miestach do priameho ohrozenia a hrozilo jej vyhynutie.
Problémy robia mestské svetlá aj vtákom, ktorí migrujú počas noci. Svetlá ich môžu dezorientovať, takže často zosadnú a let nedokončia. Ťažko rozoznávajú príchod dňa a spievajú aj v noci. Na náraz do osvetlených budov doplácajú stovky vtákov: „Počas jednej pozorovacej noci v Toronte našli pri výškových budovách uhynutých takmer 600 vtákov. Išlo o približne 28 druhov,“ hovorí astronóm.
Z osvetlených starých kostolov a hradov zas odlietajú sovy a presúvajú sa za tmou. Kde ich niet, tam sa zvyčajne premnožia hraboše, na ktoré treba následne použiť chemický postrek. Začarovaný kruh, ktorý ide v konečnom dôsledku proti človeku.
Sami proti sebe
Nadmerným a zle technicky riešeným osvetľovaním ide ľudstvo proti sebe a odborníci upozorňujú na mnohé biomedicínske dôsledky a vplyv na vznik viacerých civilizačných chorôb. Asi netreba pripomínať, že človek sa počas noci rýchlejšie zregeneruje v tme. Napriek tomu musia mnohí z nás trpieť verejné osvetlenie rovno pred domom a chrániť sa žalúziami. Nadmerné osvetlenie má navyše vplyv na vyššiu produkciu skleníkových plynov a z ekonomického pohľadu má za následok nadmernú spotrebu energie. Navyše, ľudstvo ovplyvnené konzumom akoby nemalo mieru – okrem bežného osvetlenia s obľubou púšťame do vzduchu iba pre zábavu laser, či rôzne rotačné svietidlá.
