Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Banské lokality sú rizikové, ale nie je to dôvod na útek

Výskum Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra potvrdil, že pozostatky starej banskej činnosti sa aj dnes výraznou mierou podieľajú na zlom životnom prostredí. Týka sa to aj viacerých lokalít v okolí Banskej Bystrice.

Špania Dolina patrí k najkrajším slovenským obciam, banská činnosť z minulosti tu však zanechala výrazné stopyŠpania Dolina patrí k najkrajším slovenským obciam, banská činnosť z minulosti tu však zanechala výrazné stopy (Zdroj: JÁN KROŠLÁK- SME)

BANSKÁ BYSTRICA. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) skúmal v rámci dlhodobej výskumnej úlohy vzťahy medzi geologickým prostredím a ľudským zdravím. Hlavne pre banícke lokality nášho regiónu sú výsledky vo viacerých ukazovateľoch nepriaznivé. Podľa odborníkov to však nie je dôvod z týchto obcí zutekať. Skôr treba sústrediť pozornosť obyvateľov na to, ako možné zdravotné riziká znížiť na minimum.

„ V rámci výskumu environmentálnych a zdravotných indikátorov riešil ústav vzťahy medzi geologickým prostredím a ľudským zdravím pre celé územie Slovenska. Zmapovali sme celé Slovensko, približne 2 900 obcí,“ konštatoval Stanislav Rapant zo ŠGÚDŠ. Výsledkom sú mapy environmentálnych a zdravotných indikátorov, na základe ktorých môžeme časť obcí vyčleniť ako rizikové. V prípade niektorých banských lokalít pri Banskej Bystrici sa potvrdilo, že pozostatky ťažby z minulosti sa výrazným spôsobom podpisujú na zhoršení životného prostredia. Ide napríklad o oblasť Španej Doliny, Malachova, Ľubietovej a ďalších banských lokalít.

Skryť Vypnúť reklamu

Stanislav Rapant vysvetľuje:„Jedná sa o typické obce s historickou ťažbou nerastných surovín. Preto je úplne pochopiteľné, že geologická zložka životného prostredia je relatívne vysoko kontaminovaná, najviac arzénom, meďou, ortuťou, či antimónom“. Vedec dodáva, že tieto rizikové prvky prestupujú z geologického prostredia do vody, pôdy a potravinového reťazca , najmä do miestne pestovanej zeleniny.

Špania Dolina – dedinka pod haldami

Priemerné obsahy arzénu a medi sú napríklad v obci Špania Dolina v pôdach 5 až 10- krát vyššie ako celoslovenské priemery. V Malachove je zas priemerný obsah ortuti viac ako 200- krát vyšší v porovnaní s celoslovenským priemerom.

„Najväčšie nebezpečenstvo miestnym obyvateľom hrozí najmä z pozostatkov úpravníckej činnosti. Rôzne haldy a odpady z úpravy rúd, ich mletia a praženia predstavujú oveľa väčšie nebezpečenstvo ako samotné rudné minerály v geologickom prostredí,“ doplnil geológ.

Skryť Vypnúť reklamu

Zeminu z háld si do záhrad nevozte

Miestne obyvateľstvo by sa malo podľa Stanislava Rapanta vyhýbať tomu, aby si tento materiál nenaviezli do záhrad pri rodinných domoch. Bohužiaľ, na Slovensku sa to stáva dosť často, napríklad ak si chcú ľudia vyrovnávať terénne nerovnosti. „Ak sa tak stalo, môžem im len odporučiť, aby si dali analyzovať vzorku pôd, prípadne privátnych studní na zmienené rizikové prvky,“ dodal. Pri zistení zvýšených obsahov sa odporúča nepestovať zeleninu, prípadne je potrebné naviesť sem pôdu, ktorá nie je znečistená.

Pozostatky z kontaminácie po banskej činnosti sa s veľkou pravdepodobnosťou prejavili aj na zdravotnom stave miestneho obyvateľstva v spomenutých obciach. Výskum ukázal, že výrazne sú zhoršené indikátory onkologických ochorení v porovnaní s inými oblasťami Slovenskej republiky. Odráža sa to aj v nižšej strednej dobe života, ktorá je v zmienených obciach o 2 – 4 roky kratšia ako celoslovenský priemer. „V rámci environmentálno-zdravotnej regionalizácie Slovenskej republiky, ktorú budeme riešiť v novom projekte, plánujeme aspoň rámcovo vypracovať pre každú obec Slovenskej republiky návrh opatrení a odporúčaní ako sa chrániť pred možnými nepriaznivými vplyvmi z geologického prostredia. „

Skryť Vypnúť reklamu

halda.jpg

Zemina z banskej haldy môže pôsobiť lákavo, no do záhrady nepatrí

FOTO - JÁN KROŠLÁK- SME

Ničí nás nielen životné prostredie

Geologické prostredie nie je zďaleka jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva. Podieľa sa na ňom aj životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti, či genetické faktory.

ŠGÚDŠ chce preto vo výskumnej úlohe pokračovať aj v rámci nového projektu,(www.geology.sk/geohealth) ktorý sa bude zaoberať vplyvom geologickej zložky životného prostredia na zdravotný stav obyvateľstva SR. „V rámci tohto LIFE projektu chceme identifikovať všetky nepriaznivé vplyvy geologického prostredia a bude spracovaný návrh opatrení ako ich minimalizovať.

Vedci upozorňujú, že cieľom projektu nie je vysťahovať obyvateľov z lokalít s nepriaznivými parametrami. Skôr im chcú poskytnúť komplexné informácie o nepriaznivých vplyvoch geologického prostredia na organizmus a naučiť ich, čo v takejto lokalite je vhodné robiť a čomu sa naopak treba vyhnúť.

Huby z Malachova ostávajú v lesoch

Starosta Malachova Ondrej Slivka považuje podobné projekty za veľký prínos. „ Obyvatelia majú právo na presné a podrobné informácie, aby sa dokázali vyhnúť prípadným rizikám. My sa už niekoľko rokov snažíme o to, aby sme im ich dokázali sprostredkovať a spolupracujeme pri tom s renomovanými vedeckými inštitúciami,“ dodal starosta.

Laboratórne výskumy, ktoré sa v Malachove pred časom robili , našťastie podľa neho nezaznamenali zvýšený obsah ortuti v zelenine a ovocí, ktoré sa pestujú priamo v Malachove. Priaznivo dopadlo aj testovanie vody zo studní, či obsahu ortuti v telách vodných živočíchov. Výnimkou boli huby, ktoré majú tendenciu absorbovať ťažké kovy. „ V čase, keď sme sa o prekročení limitov dozvedeli, formou informačného letáka obec obyvateľov upozornila, aby na huby radšej chodili do iných lokalít,“ dodal starosta.

Ťažba ortuti, ktorá sa pri Malachove získava od stredoveku, definitívne skončila po roku 1989 a ťažobný priestor je dnes zrekultivovaný. Niektoré lokality, kde sa ortuť ťažila, sa však úplne nespamätali dodnes.

„Raritou je zrejme malý priestor o rozlohe 10 krát 20 metrov, kde nechce takmer nič rásť,“ dodal.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  6. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  7. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  9. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  10. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  1. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  2. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  9. Škola môže vyzerať aj inak!
  10. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 745
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 163
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 072
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 878
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 13 722
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 614
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 073
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 11 491
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 448
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 610
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Známe postavičky z Fončordy sú už na testovanie pripravené

Milý nápad zo sídliska, ktorý ľudí baví po celý rok, nemohol ostať bokom ani pred celoplošným testovaním.

2 785 nakazených za stredu, 16 ďalších úmrtí

V Banskobystrickom kraji pribudlo 285 prípadov.

Testovanie v strojárňach Hern Námestovo.

Od nedele príde k zmenám cestovných poriadkov na prímestských linkách

Od 1. novembra budú prímestské spoje premávať v rozšírenom prázdninovom režime.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce.

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

Už ste čítali?